Musíme si priznať, že nevieme používať nástroje demokracie, inak by tu nevládla taká apatia a frustrácia. Ak by sme sa však tieto nástroje naučili správne používať mohlo by sa veru mnohé zmeniť k lepšiemu. Ako tak využívame len jeden nástroj demokracie a to voľby. Zvolíme si ľudí, ktorí nás majú zastupovať a tým to pre nás skončilo – a presne to je obrovská chyba. Nastáva vláda týchto našich zástupov a my sa cítime úplne bezmocní a frustrovaní keď sa dejú nekalé veci. Nazval by som to teda parlamentokraciou – vládou parlamentu nie vládou ľudu.

            Demo-krácia je však vláda ľudu. Základná myšlienka je rozhodovať spoločne, čo sa v prvopočiatkoch aj dialo v antickom Grécku. Vzhľadom na veľký počet obyvateľov sa však začali voliť zástupcovia, ktorí majú hájiť záujmy ľudu. Ak sa tak nedeje, ľud by to mal automaticky svojim zástupcom dať najavo. Najlepšie hromadnými demonštráciami, ale nech sú bez násilia a celonárodnými petíciami. Lenže toto sa využíva len v mizivej forme. Keďže je voči zástupcom zo strany ľudu vyvíjaný minimálny tlak a minimálny dozor, títo sa cítia byť neohrození a kadečo si dovolia. Áno presne toto sú podľa mňa dôvody korupcie a arogancie politikov.

            Práve v dnešnej dobe sa však otvárajú obrovské možnosti na posilnenie priamej demokracie a to vďaka internetu. Môžme diskutovať a dohodovať sa na riešeniach, organizovať sa a nakoniec ísť spoločne demonštrovať svoju vôľu proti niečomu, niekomu alebo naopak za niečo. Toto sa od revolúcie udialo asi len raz pri kauze Gorila. Zdanlivým neúspechom sa však nemôžme nechať odradiť. Bola to obrovská kauza s najvyššími verejnými činiteľmi a nemožno očakávať, že sa len tak zo dňa na deň niečo takéto závažné vyrieši. Signál však bol vyslaný a verte mi, že tých čo sa to týkalo im to jedno nebolo, mali zrazu problém ako všetko ututlať.

            Radím začať s menšími vecami, kde je vyššia šanca na úspech a postupne pokračovať k tým závažnejším. Všetko toto však predpokladá aktívneho občana, ktorému nie je jedno čo sa deje a chce podporiť zmenu k lepšiemu. Toto mi z rôznych dôvodov na Slovensku chýba. Možno aj preto, že sme žili 1000 rokov v útlaku v Uhorsku, za socializmu sa tiež veľmi neštrajkovalo ak dobre viem, takže nám v tom chýba tradícia, nemáme to v krvi ako sa vraví. Je tu však najvyšší čas naučiť sa to Slováci! Inak to nepôjde lebo nič sa samé neurobí, nič sa samé nepohne dopredu, ani politici samy voči sebe neschvália žiadny zákon kým ich k tomu nedonútime, korupcia sa sama neodhalí ani nepotrestá.

             Buďme realisti a môžme uspieť. Zložme si ružové okuliare lebo je to ťažká úloha a beh na dlhé trate, nemožno očakávať úplné vyriešenie problémov ktoré sa roky nabaľovali mávnutím zázračného prútika. ALE dosiahnuť cieľ je možné  dlhodobou vzájomnou spoluprácou a aktívnym prístupom. Máme internet komunikujme spolu a organizujme sa nech naša snaha nie je chaotická a roztrieštená, ale spojme sa a riešme jeden konkrétny bod. Veď pokojne sa zhromaždiť a dať najavo svoju vôľu bez násilia a ničenia majetku, by mal byť úplne bežný legitímny prostriedok fungovanie úspešnej spoločnosti.

            Napríklad teraz je tu výročie novembrovej revolúcie, môžme sa zísť a nahlas si zakričať čo si o politikoch myslíme. Prečo nie trochu zmena oproti formalitám z minulých rokov. A máme na to úplne legitímne právo, dokonca si myslím, že priamo je to našou povinnosťou dať najavo svoje rozhorčenie z toho čo sa tu posledných rokoch deje. ALE skutočne zdržme sa akéhokoľvek  násilia a konečný efekt bude ešte silnejší. Lebo znamenalo by to, že žiadny radikáli, ale bežní občania už majú plné zuby korupcie, vzájomných hádok politikov a neriešenia problémov ako napr. rómsky problém.