V evanjeliu Matúšovom je kapitola Umývanie rúk:

Vtedy prišli k Ježišovi farizeji a zákonníci z Jeruzalema a spýtali sa ho: Prečo tvoji učeníci prestupujú podanie starších? Veď si neumývajú ruky keď jedia chlieb. Odvetil im: „A prečo vy prestupujete prikázanie Božie pre svoje podanie? Veď Boh prikázal: Cti otca i matku! A kto by zlorečil otcovi alebo matke nech umrie smrťou. Ale vy hovoríte: Kto by povedal otcovi alebo matke čo by som ti bol povinný dávať je darom sľúbeným Bohu, ten si vraj nemusí ctiť otca alebo matku.

Takto ste kvôli tradícii zbavili platnosti Božie slovo. Pokrytci! Dobre prorokoval o vás Izaiáš:

„Tento ľud ctí ma perami,

ale jeho srdce je ďaleko odo mňa.

Darmo ma uctievajú keď ľudským príkazom

učia ako učeniam Božím.“

Toto je skutočne zaujímavé. Je tu skrytý jeden koreň nášho neúspechu. Pretože aj dnes tu v našich končinách cirkvi učia ľudským podaniam a dokonca ich uprednostňujú pred podaniami Božími. Závery koncilov to sú všetko len ľudské hlasovania a ľudské vysvetlenia, nemusia byť v súlade s pravdou. Takisto aj náš ľud väčšinou ctí Boha len perami a nie skutočne srdcom.

Naše kresťanské cirkvi toto podľa mňa príliš podceňujú a naopak závery koncilov príliš preceňujú. Toto však musíme rozlúsknuť, že kde je pravda inak sa nepohneme dopredu. Ak sú totiž závery koncilov nesprávne je to ako sieť do ktorej sa chytajú milióny veriacich a tápajú. Namiesto toho keby sa títo veriaci chytili PRAVDY prinesenej Abd-ru-shinom od Boha, tak už mohlo mnohé prekvitať. Toto skutočne stojí za zamyslenie aj precítenie.

Je to smutný obrázok, keď vidím, že veriaci musia zápasiť s vlastnou cirkvou, aby sa dostali k PRAVDE. A to len pre úplne ľahkovážne rozhodnutia z minulosti. Vidíme, že sa to dialo aj u Židov. A vidíme aj to kam to až viedlo – k odmietnutiu pravého syna Božieho. Väčšina Židov Ježiša dodnes neuznáva ako Mesiáša, pretože im to ich cirkev nedovolí a podľa mňa tiež preto, že si nechcú priznať svoj fatálny omyl. Ale podľa mňa je lepšie priznať si chybu nech už bola akokoľvek závažná a pohnúť sa dopredu. Pretože ako vieme čas máme obmedzený a nie nekonečný na svoje zaradenie.

Ľudské podania, tradície, ľudské hlasovania na konciloch. Je to skutočne tak ohromné, že sa toho nedokážeme zbaviť? Je to skutočne smutné, keď vidím, že toto robia cirkevní hodnostári s veriacimi. Veď oni mali jasať ako prví nad Ježišom – oni ho mali ľuďom ohlasovať a osvedčovať, že je to Mesiáš. Väčšina z nich však kvôli neúplným informáciám bojovala proti nemu, podozrievali ho a striehli na jeho slová. Teraz sa deje niečo podobné. Cirkevní hodnostári dneška tiež nejasajú nad Abd-ru-shinom hoci priniesol vysvetlenia na všetko. Ich vlastné výklady sú pre nich tradičné, sú im milšie, sú na to zvyknutí. Má to len chybičku krásy, čo ak sú nesprávne tie výklady.