Každý človek sa podľa mňa rozhoduje na základe vlastných skúseností, ale aj na základe rád a odporúčaní od iných ľudí. Lenže aj pri takejto rade od iných ľudí, je podľa mňa predovšetkým zodpovedný sám človek, ktorý prijal nejakú radu. Pretože od to prijal nie náhodou. Ale prijal to pretože to v ňom najviac zarezonovalo, bolo mu to najmilšie alebo sa s tým najviac stotožnil. Samozrejme zodpovednosť nesú aj všetci tí čo dávajú rady a odporúčania ako žiť, čo robiť.

Ježiš nezanechal žiadny vlastný rukopis, žiadny testament. ALE v evanjeliách sa zachoval jeho prísľub, že bude Otca prosiť, aby nám poslal Pomocníka, ktorý nás uvedie do všetkej pravdy. Ježiš zrejme videl, že jeho slová sa až tak v ľuďoch neujímajú ako by bolo potrebné a preto nám ešte vyprosil u Otca tohto Pomocníka. Pomocník podľa mňa aj prišiel. Verím tomu, že to bol pán Oskar Ernst Bernhardt, ktorý písal pod menom Abd-ru-shin, čo znamená niečo ako Zo Svetla syn.

Vyzerá to však žiaľ, že cirkevní hodnostári v stredoveku boli až príliš horliví a sami poskytovali vysvetlenia na najrôznejšie otázky. Hlasovali na konciloch a čo schválila väčšina podali ľuďom ako neotrasiteľnú a nemennú pravdu. Dnes už môžeme povedať, že to bolo trochu divné, bez rizika že nás upália. Žiaľ v tom ošiali vlastných vysvetlení akosi pozabudli na tieto zmienky o zasľúbení Pomocníka, ktorý nás má uviesť do všetkej pravdy. Povedzme že boli príliš nedočkaví. A tak v podstate nikto z kresťanského sveta Pomocníka ani neočakával. Židia boli v tomto lepší, oni Mesiáša aspoň očakávali.

Cirkevní hodnostári si možno povedali, že oni sami sú dostatočne múdri, chápaví a osvietení a dokážu ľuďom odpovedať na všetky otázky. Možno si v duchu povedali, že toho Pomocníka ani nepotrebujú. Škoda. A tak keď sme nikoho neočakávali a tento Pomocník začal pôsobiť nastal chaos a prišli posmešky. Cirkev sa počas života Abd-ru-shina postavila proti nemu, pretože si dovolil niektoré okolnosti vysvetľovať inak.

Niekto by mohol povedať, veď nech povedia mýlili sme sa poďme počúvať Abd-ru-shina. To by bolo detsky jednoduché a podľa mňa správne. Ale žiaľ zrejme cirkevní hodnostári vidia v sebe a svojich predchodcoch väčšiu autoritu ako v Abd-ru-shinovi. Veď vlastne Abd-ru-shin nebol ani kňaz, neštudoval teológiu. Čiže vlastne bol laik, iba že taký detail, že bol v spojení so Stvoriteľom.

Je to smutné, že veriaci človek ktorý chce naozaj poctivo hľadať pravdu, musí bojovať aj so svojou vlastnou cirkvou. Podobne však bojovali aj prví kresťania. Dnes to máme oveľa ľahšie, cirkvi nás už nemôžu mučiť ani vraždiť. Obrovská väčšina verí oficiálnym cirkvám. Ono to aj zvádza prikloniť sa k väčšine, k tomu pohodlnému oficiálnemu. Ale či je to záruka úspechu o tom pochybujem.

Je tu doba, ktorá nás budí zo spánku. Núti nás urobiť konečné rozhodnutie. Odporúčam ľuďom skúmať, pozrieť sa aj do histórie, ako absurdne vznikali niektoré tvrdenia, ktoré dnes oficiálne cirkvi považujú až za posvätné a nemenné. Tiež by sa mohli ľudia pozrieť do Starého zákona, či niekedy Stvoriteľ oznamoval Židom veci takou formou, že o tom zákonníci a farizeji hlasovali. Tak či tak, je to na každom človeku čo prijme do svojho vnútra. Ale keď to tam už je, nezabúdajme, že to formuje náš terajší život a náš budúci osud.