Pýtam sa sám seba. Izrael mal byť svetlom sveta, mali sme sa od neho učiť ako správne žiť a prostredníctvom neho spoznávať Živého Boha, ktorý sa Izraelcom dal poznať. Vtedy sa Boh ľuďom prihováral ústami prorokov a dokonca ústami svojho syna Ježiša. Od čias kedy vyšli z Egypta ich viedol za ruku staral sa o nich dohováral im ako majú žiť a predsa to vždy nepadlo na úrodnú pôdu. Prvé problémy boli už pri putovaní púšťou, kde reptali proti Bohu tak ich nechal dlho putovať a len ich deti došli do zasľúbenej zemi do Kannánu.

         Boli tu však aj  slávne časy kráľa Dávida, kráľa Šalamúna aj iných, kedy v Izraeli vládla spravodlivosť a oddanosť Bohu. Postupne sa však Židia vzďaľovali od Boha a od správneho žitia. Proroci napomínali národ, že je v nich veľa nespravodlivosti a ošklivosti,  že nežijú tak ako by mali. Neboli to iba také slová, ale aj reálne dôsledky. Ústami Jeremiáša Boh karhá Izrael a hovorí, že ich vydá na 70 rokov do rúk Babylončanom. Skutočne sa aj tak stalo, mnoho Židov zahynulo a mnohí boli odvlečení do Babylonu ako otroci. Po čase sa ľud ktorý ostal v krajine búril proti nadvláde, verili falošným prorokom a Jeremiáša uväznili.

          Trest však prišiel rýchlo kráľ Nebúkadnecar pritiahol k mestu. Jeremiáš radil kráľovi Cidkijovi aby sa vzdal že bude žiť a mesto nezničia, ale neurobil tak, mesto aj chrám boli zničené a kráľ zabitý, ďalší Židia odvlečení do zajatia. Jeremiáš bol oslobodený a ponechali ho v krajine. Vyslobodenie zo zajatia ktoré im Boh prisľúbil prišlo pre Židov až v stanovenom čase prostredníctvom kráľa Kýra Veľkého ktorý porazil Babylončanov a založil Perzskú ríšu. Známy je Kýrov edikt z roku 538 pred n.l., ktorým Židom dovoľuje vrátiť sa domov.

          Navrátení Židia postupne dávali do poriadku spustošenú krajinu. Prešlo veľa času a Židia očakávali zasľúbeného Mesiáša. Vtedy Rím vládol nad Izraelom zrejme tiež z vôle Božej. Ján Krstiteľ vyzýval ľud na polepšenie, krstil v rieke Jordán a ohlasoval príchod Mesiáša. Ježiš skutočne aj prišiel  pomáhal ľuďom liečil ich a hovoril o kráľovstve nebeskom, o tom ako majú správne žiť. Herodes však dal zabiť Jána Krstiteľa. Neskôr vtedajšia cirkev pod vedením Kaifáša kričala a žiadala Ježišove ukrižovanie. Mohli ho oslobodiť, ale vybrali si Barabáša, ktorého uznali za lepšieho lebo bojoval proti Rimanom. Ešte tu zostali Ježišovi učeníci, ktorí mohli zachrániť národ, ale aj tých začali Židia prenasledovať a vraždiť keď sa ich vplyv zväčšoval.

            Židia sa chceli oslobodiť od nadvlády Rimanov so zbraňou v ruke, ale nepodstúpili vnútornú premenu, o ktorej im Ježiš hovoril aby sa oslobodili z otroctva hriechu. Na to prišiel trest v roku 70 n.l.  Rimania znovu mesto dobili a zničili aj chrám. Židia však v roku 132 n.l. opäť povstali pod vedením Ben Kosibu. Niektorí Židia zrejme Ježiša neuznali ako pravého Mesiáša a po počiatočných úspechoch Ben Kosibu v odboji proti Rimanom ho dokonca vrchný rabín Akiba vyhlásil za Mesiáša.              Je pravda, že niektorí vtedy opustili povstanie, ale tí čo zotrvali spôsobili katastrofu. Povstanie bolo krvavo potlačené, cisár Hadrián premenoval Jeruzalem na Aelia Capitolina a Židov vyhnal z mesta i krajiny, Judeu premenoval na palestínu. Židia tak na 1900 rokov stratili vlastnú krajinu a naplnilo sa Ježišove podobenstvo o vinici a zlých sluhoch, kde hovoril, že sluhovia budú vyhnatí a vinicu Boh prenajme iným.

           Z toho všetkého mi vyplýva to, že je veľmi dôležité ako žijeme, koho spochybňujeme a komu veríme. V konečnom dôsledku naše zlé rozhodnutia môžu mať ďalekosiahle následky. Som veriaci človek a trápi ma, že Židia takto zlyhali. Mali byť svetlom sveta, príkladom pre nás všetkých. Prostredníctvom nich sa dal Boh veľmi zreteľne poznať celému svetu. Teraz celý svet tápa vo viere, nepočuť proroka cez ktorého by Boh k ľuďom hovoril a dal sa im poznať. Je to veľká škoda pre celé ľudstvo.