Zoroaster bol zvestovateľom Božieho posolstva v Perzii (dnešný Irán). Zhruba  okolo roku 600 pred n.l.. priniesol svetu a svojmu národu poznanie o Bohu Ahura Mazdovi a jeho protivníkovi Ahrimanovi. Učenie ktoré hlásal Zoroaster prijali aj perskí králi a výrazným spôsobom ovplyvnilo vtedajšiu dobu. Datuje sa sem aj najväčší rozmach Perskej ríše 6-5 stor. pred n.l.. Vtedy bol panovníkom aj Kýros Veľký, ktorý oslobodil Židov z babylonského zajatia. Znamená to, že duchovná obroda povznáša národy a spôsobuje rozvoj a prosperitu.

Zoroastrizmus hlásal:

           Múdry človek  bude bojovať za všetko dobré a predovšetkým sa bude snažiť zachovať nielen svoju čistotu, ale aj čistotu tohto sveta. Takisto bol proti zvieracím obetiam.

          Náboženstvo, ktoré učil Zoroaster sa radikálne odlišovalo od starších kultov. Zoroaster totiž učil, že svet, hoci ho stvoril Boh, je určený na vojnové pole medzi dobrom a zlom (podobne ako v Biblii). Podľa Zoroastra Boh Dobra Ahura Mazda (alebo Ohrmazd, ako sa spomína v neskorších textoch) existoval ako večné svetlo a večný čas. Jeho nepriateľom mal byť Angra Mainyu (neskôr nazývaný Ahriman), duch všetkej temnoty a zla. Keď Ahura Mazda zistil, že zlo môže ohroziť čistotu jeho večnej ríše, vypracoval plán, ako chytiť do pasce a zničiť Ahrimana.

           Pascou mal byť náš materiálny svet a ten, keďže podlieha priestoru a času, mal donútiť nepriateľa vyjsť zo svojho úkrytu. Ahura Mazda vedel, že Ahriman ako stelesnenie zla sa bude snažiť zničiť jeho svet, ale na rozdiel od svojho protivníka mal jasnovidecké schopnosti a preto vedel aj to, že keď sa o to satan pokúsi, chytí sa do pasce času a priestoru. Takže aj keď zlo spočiatku dosiahne určité víťazstvá a vyvolá na svete utrpenie, z hľadiska dlhodobého utrpí porážku a triumfovať bude dobro.

           Podľa Zoroastra ľudstvo v pokračujúcom boji so zlom má špeciálnu úlohu, lebo primárnym bojovým poľom týchto dvoch síl je ľudská duša. Ahura Mazda už od začiatku času vedel, že Ahriman sa pokúsi zviesť človeka k hriechu a tým privodiť jeho duchovnú smrť. A hoci človek na krátky čas naozaj nevyhnutne klesne, nakoniec si spomenie na svoj duchovný pôvod a aj v tomto hmotnom svete bude pôsobiť v súlade s Božími zákonmi.