Budem rád ak pod mojim článkom zareagujú ľudia, ktorí netúžia po láske, som totiž zvedaví koľko ich je, ak vôbec nejakí sú. Podľa môjho názoru zrejme väčšina ľudí túži po láske v nejakej forme, či už partnerskej, rodičovskej, kamarátskej atď..

Problém podľa mňa však nastáva v tom koľko lásky by sme chceli prijímať a koľko jej dávame. Tu vzniká určitý paradox, nepomer. Pretože to vnímam, že ľudia by chceli veľa lásky, ale z rôznych príčin jej dávajú málo. Ak to zoberieme z hocijakej strany neobstojí to. Jednoducho nie je tu želaná rovnováha v prijímaní a dávaní lásky. Aj keby sa to matematicky vyjadrilo, nikdy to nebude vychádzať.

A akú lásku dávať? Často sa myslí len na materiálne dary a zmäkčilú lásku. Ale určite je lepšie niekoho naučiť chytať ryby ako len dať mu rybu. Alebo určite je lepšie dávať ľuďom to čo potrebujú ako to čo sami chcú, pretože to môžu byť pokrivené priania. Veľa robí aj pekné slovo dané s úsmevom. Veľa robí ako sa k sebe správame, či agresívne alebo milo.

Je to na zamyslenie. Ale vychádza mi z toho len jedno: keď budem viac lásky dávať, je tu vysoká šanca, že sa mi tej lásky aj viac dostane. Pretože ak je niekto agresívny, vulgárny, osočuje ostatných a uráža ich len ťažko mu to títo budú oplácať láskou. Tento človek to možno robí preto, že je sklamaný, nahnevaný a chýba mu láska od ľudí. Ale podľa mňa si zvolil nesprávnu cestu ako získať viac lásky.