Keby Boží prostredník zanechal knihu, kde je vyjavená pravda ako skutočne všetko vo stvorení funguje, myslíte že by sa na ňu ľudia vrhli? Logicky by to tak asi malo byť. Len problém vidím v tom, že ľudia veľmi milujú svoje výklady a výklady iných ľudí – sú im zrejme aj bližšie. Na odpor sa stavajú paradoxne aj cirkvi, pretože tiež majú svoje vlastné výklady. A tiež problém môže byť určiť, kto je ten prostredník skutočný od Boha, keď tých kníh sú milióny.

Tak pripusťme, že takéto dielo tu na Zemi už existuje. Ako ho nájsť? No zrejme keď to napísal Boží prostredník malo by tam byť písané o Bohu, o Božej ríši, o praduchovnej a duchovnej ríši a ešte všetkých ostatných nižších sférach, o tom ako všetko funguje a malo by to logicky do seba zapadať. Podľa mojich skúseností takýchto diel veľa nie je a dalo by sa dospieť k cieľu vylučovacou metódou a svojím citom a rozumom. Podľa mňa je to dielo od Abd-ru-shina Vo svetle pravdy. Ak niekto vie o porovnateľnom diele nech napíše pod článok.

Skutočný Boží posol bude nás chváliť alebo skôr kritizovať? Zo židovského prežitia sa dozvedáme v Starom zákone, že tí čo chválili boli len falošní pochlebovači, ktorí si chceli od panovníkov zabezpečiť dobrý životný štandard. Naopak ako tí praví sa ukázali tí proroci, ktorí aj kritizovali a napomínali. To žiaľ väčšinou Židia zistili až spätne. Ale sú to pre nás cenné skúsenosti. Zrejme aj v našich časoch to bude podobné, pravý Boží posol bude aj napomínať.

Ale keď to napomínanie je také nepríjemné. Odradí to milióny ľudí. To tiež ukazuje ako veľmi milujeme pravdu. Alebo prečo si Židia v púšti zhotovili zlaté teľa a uctievali ho. Zlaté teľa bolo totiž nemé, nič im neprikazovalo, čiže mohli si robiť čo len chceli. A to je tu podľa mňa dodnes, ľudia si chcú jednoducho robiť čo sa im páči. Áno to aj môžu, ale potom nebedákajme prečo tu je toľko biedy a utrpenia.

Boží posol píše, že sme mali už mnoho minulých životov, že na túto Zem sme sa narodili presne do pomerov aké si zaslúžime, že existuje karma a my sme tu na to, aby sme si odpykali všetko zlé čo sme v minulosti napáchali. Že cirkev nám nevie odňať naše viny, musíme to urobiť my sami. Ani miesto v raji nám cirkev nevie zabezpečiť, ale my sa musíme stať natoľko duchovne ľahkými a čistými, aby sme tam mohli vojsť.

Nie je toho až tak veľa a nie je to ani komplikované. Naráža to len na naše staré presvedčenie a na staré cirkevné náuky a tiež na našu pýchu. Je až smiešne ako sa väčšina ľudstva zaoberá ľudskou múdrosťou a ľudskými výkladmi a tým Božím výkladom a Božej múdrosti sa venuje minimálna pozornosť. Je to samozrejme plné právo ľudí. Ale výsledok je ten, že už sme tu mohli mať rajské podmienky, ale zatiaľ máme len túto realitu, ktorú si zaslúžime.