Globalizácia a medzinárodný obchod sú v plných obrátkach. Dobre dajme tomu, že je to nejaký prirodzený vývoj. Ale mali by sme rozlišovať strategické tovary a suroviny a potom tie bežné. Medzi strategické tovary – životne nevyhnutné – patria určite potraviny. A nemali by sme zabúdať, že v globálnosť svete každý tvrdo bojuje za svoje vlastné záujmy. V tomto by sme si mali viac oči otvoriť a dať si dole tie ružové okuliare.

Údaje hovoria, že v roku 1989 sme mali 96% potravinovú sebestačnosť. Potom sa hranice otvorili a my sme začali čeliť tlakom zvonku. Družstvá začali krachovať. Vstúpili sme do EU a dostali sme tiež nejaké kvóty na potravinovú produkciu. Zrušili sa clá a my sme čelili ešte väčším dovozným tlakom. Kým politici sľubovali a rozprávali o podpore potravinárstva dostali sme sa za vyše 30 rokov na okolo 40% potravinovú sebestačnosť.

Keď sa nemôžeme chrániť clami, tak jediné riešenie vidím v dotačnej politike potravinárstva. V diskusných reláciách na túto tému často zaznieva, že už naši susedia oveľa viac dotujú potravinárstvo a to sa aj patrične prejavuje, že naši pestovatelia a chovatelia sa stávajú nekonkurencieschopnými. Tiež sa rozpadá výkupný a spracovateľský reťazec. Obchodný sektor vysokým podielom ovládajú zahraničné obchodné reťazce.

Niekto si povie veď dovezieme. Ale predstavte si, že dôjde vo svete k nejakej kataklizme a potravín bude málo. Podľa vás kto nám potom bude predávať potraviny? O tom celá tá dotačná politika poľnohospodárstva je. Len by som povedal, že sa to už zvrhlo lebo načo niektoré krajiny dotujú producentov až tak, aby vyrábali potraviny aj iné krajiny? To je už krivenie podľa mňa. Lenže bude to zrejme súvisieť aj s tým, že keď niekde nemáte výkup a spracovateľov, tak ubúda logicky aj pestovateľov a chovateľov. Chýba aj vzťah k prírode, ku krajine a tiež aby bola práca v poľnohospodárstve dobre zaplatená.

Našu potravinovú bezpečnosť vnímam ako veľmi zlú. Štát by mal začať skutočne podporovať producentov potravín na Slovensku ak chce zabezpečiť potravinovú bezpečnosť. Možno by nám bolo treba šokovú terapiu zažiť potravinovú núdzu, aby sa kompetentní zobudili. Dúfam že sa nič hrozné vo svete nestane. Ale situácia nie je veľmi stabilná. Predstavte si napríklad, že Čína predsa len napadne Tajwan alebo vybuchne nejaká veľká sopka, bude veľké sucho či povodne vo väčšom meradle. To môže spôsobiť akútny nedostatok potravín vo svete.

Dúfam že nedopadneme ako africké štáty, ktoré sa trasú strachom či príde z Ruska a Ukrajiny obilie. V mnohých častiach sveta je hlad a nedostatok potravín, čo je spôsobené aj klimatickými podmienkami aj neschopnosťou tamojších vlád a obyvateľov. Pri takom štáte ako je Slovensko, kde sa dá reálne dosiahnuť vysoká potravinová sebestačnosť je to podľa mňa aj hanba a hazard.