Podľa mňa existujú 2 hlavné motívy, prečo cirkev odmieta existenciu karmy. Prvý motív je, že ich pápeži predchodcovia a koncily odmietli teóriu minulých životov a karmy. Teraz keby prijali existenciu karmy, uznali by tým, že pápeži nie sú neomylní. Prišli by o tento svoj nereálny piedestál. Verím tomu, že sa boja aj toho, že by sa im cirkev rozsypala ako domček z kariet. To je však nepodstatné, hľadanie pravdy a Boha musí byť na prvom mieste. Aj tak celá tá teória o „neomylnosti“ cirkvi či pápežov je odsúdená na zrútenie.

Druhý rovnako silný motív je podľa mňa to, že ľudia by ich tak nevyhľadávali kvôli rozhrešeniam a odpustkom. Tým by stratili na svojej dôležitosti a tiež príjmoch. Je žiaľ smutná realita, že v stredoveku sa z predaja odpustkov financovala stavba rôznych chrámov a katedrál. Ale čo má väčšiu hodnotu krásne stavby z dreva a kameňa alebo pravda? Je to absurdný motív do seba zahľadených ľudí, ale myslím si že funguje veľmi silno.

Čo viac dodať? Ježiš hovoril – neviete odkiaľ prichádzate a kam idete alebo – čo sejete, to zožnete. Toto ma silno nabáda veriť tomu, že máme minulé životy a tiež veriť na karmu. To čo hlásal Budha, že sa máme oslobodiť z neustáleho kolobehu inkarnácií sa mi zdá správne a následne máme smerovať do kráľovstva nebeského, kde má náš Otec pre nás mnoho krásnych príbytkov.

Takto mi to príde oveľa logickejšie ako vysvetlenia cirkvi. Tiež Ježiš hovoril, že ešte mnoho vám mám povedať, ale teraz neznesiete. Neviem sa stotožniť, žeby cirkev nejako prišla k plnému vedeniu. A ak prišla k plnému vedeniu nech nám to vysvetlia ako. Lebo v Izraeli napríklad Boh hovoril k svojmu ľudu prostredníctvom prorokov. Skôr mi príde správne Ježišove zasľúbenie o Radcovi. A tento píše takisto o minulých životoch a karme spravodlivej do najjemnejších detailov. A tiež o tom, že do raja – kráľovstva nebeského nie je technicky možné vojsť ľuďom, ktorí si ešte neodčinili svoje zlé skutky a nepolepšili sa vnútorne.