Predstavte si dvoch ľudí a ich medziľudské vzťahy. Nech sú ich vzťahy ako nejaká záhrada. Keď robia dobré veci a správajú sa pekne akoby vysievali užitočné rastliny ktoré prinášajú chutné plody a krásne kvety. Naproti tomu ak si ubližujú a sú k sebe odporní akoby sadili tŕne, bodliaky a jedovaté rastliny.

Dajme naším dvom osobám aj mená napríklad Jozef a Peter. Zoberme si úplne bežnú vec Jozef nejako nahnevá Petra buď úmyselne alebo aj neúmyselne. Čo urobí Peter? Ako sa na správneho pozemšťana patrí ihneď to bude chcieť Jozefovi aj s úrokami vrátiť. Takto roztočia čertove koleso. V našom obraznom ponímaní je ich vzájomné správanie sa zhmotnené záhradou. Takže týmto svojím počínaním obidvaja usilovne a tvrdohlavo začali siať tŕne, bodliaky a jedovaté rastliny.

Tie chutné a pekné rastliny zrazu zakrpatejú a tieto jedovaté, ktorým sa dostáva viac sily mocnejú a získavajú postupne celý priestor záhrady. Ľudia už neveria na Božiu spravodlivosť a karmu, že každý dostane to čo si zaslúži. Väčšina ľudí má do špiku kosti v sebe vrytú túžbu po okamžitej pomste, najlepšie aj s úrokami.

Je to len dôkaz toho, že ľudia neveria v Boha. A ak aj veria, tá viera je nevedomá a značne pokrivená. Niečo od nich cirkevní hodnostári vyžadujú, ale oni nechápu prečo. Ani samotní cirkevní hodnostári nevedia poriadne vysvetliť svoje učenie. A tak ľudia až príliš často siahajú sami po pomste a zaťažujú sa tak karmou.

Môžeme sa potom dookola pýtať jeden druhého, prečo je na svete toľko utrpenia? Myslím si, že akcelerátory sú sebectvo, nedostatok lásky a obrovská nevedomosť o Bohu a duchovných veciach. Doslova pokrivená viera, ktorú zase pre zmenu vypestovali morálne autority cirkvi.

Je to ako začarovaný kruhy, z ktorého zdanlivo nie je únik. Ale cesta tu je, už Ježiš nám o nej hovoril, treba sa len zahĺbiť poriadne do jeho slov a zabudnúť na dogmatické cirkevné rozumárske poučky. Ak totiž nám niekto ubližuje a bolí nás to, tak rovnako keď mi iným ubližujeme aj ich to bolí. Ľudia čo robia zlé veci, rovnako aj tí čo sa chcú ihneď pomstiť len dávajú hlasno najavo, že neveria v Božiu dokonalosť a spravodlivosť.

Je to škoda. Potom sa nečudujme, ako vyzerá tento svet. Mali by sme sa zrejme vrátiť ku koreňom v bežnom živote aj vo viere. Vnímam ako úplne kľúčové pre ľudstvo skúmať či karma skutočne existuje.