Starovekí proroci predpovedali príchod Syna Božieho – Mesiáša. Respektíve Boh to aj ústami prorokov prisľúbil Izraelu.

Zaujalo ma však to ako sa v starom zákone hovorí o príchode. Že sa tým jednoznačne myslí narodenie – čiže inkarnovanie niekoho napr. Ježiša. Je o tom písané ako o niečom prirodzenom. Tu narážam na rozpor oproti cirkevným výkladom, ktoré zavrhujú tieto inkarnačné teórie a vysvetľujú zrod človeka kadejako krkolomne.

Lenže tu máme jasný príklad v písmach. Že Ježišov príchod bol predpovedaný, on aj prišiel a potom odišiel – po pozemskej smrti.

Teraz niekto bude namietať, že predsa to bol Syn Boží. Ale aj Syn Boží musí podľa mňa podliehať tým istým zákonitostiam ako my. Veď načo by sa aj niečo menilo v dokonalom Božom stvorení. Jednoducho sa Ježiš narodil, tak ako sa rodia aj iné deti. Postupne vyrástol a dospel a keď bol pripravený, spadla páska z očí a začal pôsobiť už živo v spojení so svojím Otcom.

Že sa inkarnácia a život po smrti týka nás všetkých dokazujú tieto Ježišove slová: „neviete odkiaľ prichádzate a kam idete“. To znamená potvrdenie inkarnačnej teórie. Že naše duše už existovali pred pozemským zrodením a takisto existujú po pozemskej smrti. To však znamená aj potvrdenie toho, že sme nevedomí. Jednoducho, že toto sme doteraz nevnímali a tvrdošijne sa tomu mnohí bránia. Ale len fakt že niečo nevnímame alebo tomu neveríme ešte neznamená, že to aj reálne neexistuje.

Toto je podľa mňa oveľa logickejšie a pravdepodobnejšie ako kadejaké závery koncilov. Lebo cirkev samotná okolo toho veľa zmätku narobila, čo je veľká škoda. Vždy by sme sa radšej mali držať Živého slova a to skúmať.

To len zamyslenie pre tých ktorých by táto téma zaujímala.