V evanjeliu Jánovom kapitola 16 sa píše: „Ešte mnoho vám mám povedať, ale teraz neznesiete. Keď však príde On, Duch pravdy uvedie vás do všetkej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť čo počuje a bude vám zvestovať aj budúce veci. On mňa oslávi, lebo z môjho vezme a bude zvestovať vám. Všetko čo má Otec, je moje, preto som vám povedal, že z môjho vezme a bude zvestovať vám.“

Takže je celkom zaujímavé, že Ježiš nehovoril, aby sa cirkev na svojich konciloch uznášala na tom čo je pravda a čo nie. Ježiš nehovoril, že keď prehovorí pápež zo svojho stolca, že to je absolútna pravda. Túto časť evanjelia si akosi cirkevní predstavitelia nevšimli. Lebo inak si nedokážem predstaviť, že cirkev neočakávala tohto Ježišom ohláseného, sľúbeného Radcu, Ducha pravdy. Práve naopak v prísnom rozpore s Ježišovým zasľúbením, akoby sa oni sami za toho Ducha pravdy vydávali.

Aj keď sa cirkev tvári ako neomylná, vedená Duchom Svätým alebo samotným Bohom, história nám ukazuje, že to tak v žiadnom prípade nie je. A skutočne predstavitelia cirkvi hoci by boli silne veriaci a čistého srdca, nikdy nedokážu opisovať duchovné deje a čo sa deje v celom stvorení. Jednoducho nie je to technicky možné aj keby sa o to neviem ako usilovali. Vysvetľovať stvorenie a všetky deje v ňom prebiehajúce dokáže len niekto z úplných výšin stvorenia – kto je na to povolaný, určený, kto je toho vôbec schopný.

A preto Ježiš povedal, že nám pošle na pomoc Ducha pravdy, Radcu, aby nám všetko vo stvorení objasnil a my aby sme konečne vedeli ako máme žiť. Cirkev namiesto vyhlasovania nezmyselných dogiem mala očakávať tohto Radcu. Aj my všetci sme ho mali očakávať. Možno aj preto, že málokto tohto Radcu očakával si ľudstvo ani veľmi nepovšimlo, že tento Radca tu už bol.

Keď teraz počujem, že ľudstvo túži po poznaní je mi až smiešne. Pretože tu akoby nikto nepotreboval toho Ježišom zasľúbeného Radcu. Cirkev si vytvorila vlastnú pravdu a spísala ju v dogmách. Pozemsky múdri vedci si zase vytvorili vlastný pohľad na svet. Potrebuje vôbec niekto počúvať Radcu, ktorý pozná celé stvorenie a vysvetľuje všetky deje, ktoré v ňom prebiehajú? Pripadá mi to ako veľmi čudná túžba po poznaní. Akoby ľudia prijímali len také poznanie, ktoré im vyhovuje, či už je správne alebo nie na tom nezáleží.