Nezúfajte ľudia, že kamenné chrámy sú zatvorené. Boh je živý a potrebuje živý chrám. Tým živým chrámom sú naše srdcia=duše. To je pravé miesto, kde dochádza k spojeniu s naším Bohom. Kostoly a kamenné chrámy hoci aj tie najhonosnejšie sa nijako nedokážu vyrovnať živému chrámu v našej duši. Sú len stavbou z neživej chladnej hmoty. Ich jedinou výhodou je, že v týchto pekných chrámoch môžme uctievať Boha spoločne. Ale či sme doma alebo v kostole spojenie s Bohom aj tak prebieha cez naše srdcia.
Dokonca táto krízová situácia je príležitosťou pre mnohých veriacich, aby boli aspoň na chvíľu samostatní. Sami si prečítali z Biblie, sami sa snažili pochopiť a vo svojom vnútri precítiť pasáže, ktoré si sami vyberú verím tomu nie náhodne. Je nebezpečné spoliehať sa len na to čo povie kňaz. Pretože aj keď je to pre mnohých nepredstaviteľné, čo ak sa kňaz v niektorých výkladoch míli alebo je svojou cirkvou doslova zviazaný v názoroch? My sami svojím slobodným duchom máme hľadať svojho Nebeského Otca. Kňazi nám môžu dať išpiráciu a ukázať niektoré cesty. Ale my sami sa máme namáhať a skúmať čo je pravé a čo nie, tak je to chcené.
Je to ako pri opisovaní v škole. Učitelia upozorňujú už malé deti, aby neodpisovali a spoliehali sa na vlastný rozum. A je to správne. Pretože čo ak ten od ktorého odpisujete to má horšie ako by ste to napísali vy? Ale keby aj nie, tak v živote si bude musieť každý poradiť sám, bude sa musieť rozhodnúť sám. Veď predsa každý chceme žiť plnohodnotné životy podľa svojich názorov. A aj keď urobíme chybu, učíme sa na tom. Pretože prevziať cudzí názor bez pochopenia je mŕtve. A viera by mala byť živá. Viera by mala vychádzať z našich minulých i terajších prežití. Z toho čo cítime svojím vnútorným hlasom = svedomým.
Keď je núdza najvyššia, je pomoc najbližšia. Tieto ťažké časy sú príležitosťou pre všetkých veriacich ale aj neveriacich. Je to šanca obnoviť priamu linku: ja – Boh. Toto spojenie nám cirkvi nikdy nedokážu nahradiť. Každý človek má svojho Boha hľadať, objavovať a prihovárať sa Mu sám. Žiadny človek nie je ukrátený, každý má tento vzácny dar, aby mohol so svojím Bohom komunikovať vo svojom vnútri. Naozaj by sme mali byť ako deti, ktoré sa tešia z vecí okolo seba, prežívajú všetko naplno a hovoria pravdu aj keď občas nepríjemnú. Verím tomu, že by sme boli oveľa šťastnejší.
Celá debata | RSS tejto debaty