Už samotná myšlienka sa zdá nereálna. Tak ako nájsť na takúto otázku vôbec odpoveď? A predsa tú odpoveď v sebe nosí takmer každý – vo svojom vnútri. To že pomery v akých žijeme sa nám nepáčia je odpoveďou na otázku. Pretože nosíme v sebe vedomie o tom aké by to malo byť – vo svojom podvedomí.

Nosíme v sebe obraz raja – z ktorého sme zrejme vzišli a kam sa máme vrátiť. Snáď všetci vieme ako by mala vyzerať ideálna spoločnosť, máme v sebe túžbu po absolútnej spravodlivosti. Je to do nás vštepené, máme to v sebe ako taký kompas, aby sme vedeli ako máme žiť, aby sme sa naučili rozpoznávať dobré od zlého – pričom toho dobrého (správneho) by sme sa mali pridŕžať.

Je tu len malý háčik. Keď cítime aký by mal byť svet, ako by sme mali všetci žiť, prečo svet nie je taký ako cítime, že by mal byť. Svet nemôže byť ideálny ak dovolíme mafiánskemu temnu terorizovať obyvateľov. Krajina nemôže byť rajom ak sa v polícii, prokuratúre či medzi sudcami nájdu podplatiteľní alebo vydierateľní.

Princíp temna je vždy rovnaký. Človek ktorý mu podľahne chce pre seba oveľa oveľa viac ako on sám spoločnosti dáva. Či je to už vo forme daňových podvodov, vyberania výpalného, prevádzkovania prostitúcie, či predaja drog a iné, zvýhodnením pri štátnych dotáciách či zákazkách, úplatkov a tak ďalej. Na takýchto ľudí ostatní jednoducho doplácajú a nemôžu sa slobodne rozvíjať. Je to ako nákaza. Čím viac ňou telo (štát) trpí tým je slabšie. Čím menej nákazy, tým viac sily a vitality.

Predstavme si to ako obrovskú hojdačku. Čím menej škodlivých ľudí temna v našej krajine bude, tým sa budeme viac približovať ku krajine blahobytu. Pretože ak si predstavíte neskorumpovanú vládu, súdy, prokuratúru a políciu, ďalej obyčajných ľudí z ktorých každý pracuje v nejakej oblasti a dostáva za svoju prácu primeranú odmenu. Že každý kto poruší zákon je ihneď potrestaný, že mafia – podsvetie prestane tu v našej krajine existovať, že sa bude podporovať reálna veda a výskum, tak toto samo o sebe dá nutne vzniknúť krajine blahobytu, kde bude radosť žiť.