Dva krát zaznelo najsvätejšie slovo na tomto svete. Raz to bolo v Izraeli, vtedy Ježiš hovoreným slovom vysvetľoval veci nebeské a snažil sa tento národ priviesť na správnu cestu. Druhý-krát sa to udialo, keď Nemec Oskar Ernst Bernhardt pod menom Abd-ru-shin začal uverejňovať duchovné prednášky. Tieto následne zoskupil a vzniklo dielo Vo svetle pravdy.

Hoci bol Ježiš syn Boží nezanechal nám nijaké spisy napísané jeho rukou. To aj mnohí namietajú, že evanjeliá boli spísané až niekoľko rokov po Ježišovej smrti. Aj keď zápisky si mohli robiť aj priebežne počas Ježišovho života. Ježiš však videl čo sa stane s ním samotným a tiež s jeho učením. Preto ešte pred svojou smrťou poprosil svojho nebeského Otca, aby nám v budúcnosti poslal Radcu. On má z Ježišovho (učenia) vziať a jeho osláviť.

Podľa mňa sa tak stalo v osobe pána Bernhardta. Prednášky aj celé dielo boli písané v nemčine. Kedysi dávno sme zrejme my Slováci alebo Slovania nazvali príslušníkov týchto kmeňov Nemcami, Dojčiakmi – pretože zrejme ešte vtedy nehovorili. Vtedy sme sa zrejme nad nich povyšovali a možno ich aj trochu vysmievali.

Ale Ježiš povedal: „Kto sa povyšuje, bude ponížený a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ Na nás sa to krásne naplnilo. Stali sme sa bedármi v područí iných národov a aj dnes ešte výrazne za Nemcami zaostávame. Naopak nemecký národ bol starostlivo pripravovaný na veľkú úlohu a tiež jazyk, ktorým hovoria.

Tak sa stalo, že Nemci a tiež ich jazyk boli výrazne povýšení nad všetky národy. My Slováci, Slovania sme sa stali v dávnych časoch zrejme pyšnými a ako sa vraví pýcha predchádza pád. A veru že sme aj upadli a Stvoriteľ si nevybral náš jazyk, aby ním celému svetu dal svoje Posolstvo.

Naopak Stvoriteľ vyzdvihol vysoko nad všetky národy Nemcov a ich jazyk. Pre celú budúcnosť sveta je Stvoriteľove posolstvo napísané v nemčine. Kto sa bude chcieť zahĺbiť do originálneho výkladu, musí sa tak nutne naučiť nemeckú reč, pretože táto nemecká reč bola starostlivo pripravovaná na túto obrovskú a vznešenú úlohu.

Tak bola pokorená pýcha Slovanov, pretože títo sa v dávnej minulosti zrejme tomuto kmeňu vysmievali a nazvali ho nemým, jeho príslušníkov Nemcami, Dojčiakmi. Hoci bol možno vtedy tento národ ešte nemý, postupne sa vyvíjal. Stvoriteľ našiel zaľúbenie v tomto národe a starostlivo ho viedol, až tento národ prišiel k veľkému rozkvetu. Rovnako priviedol Stvoriteľ k rozkvetu nemčinu a dal v tejto reči celému svetu svoje Posolstvo.

Preto vzdávam úctu Nemcom a nemčine. Patrí im sláva, uznanie a obdiv od celého sveta.