Ľuďom dneška by podľa mňa veľmi osožilo keby sme sa zbavili náboženského ale aj ateistického dogmatizmu. Lepšie by bolo toto zanechať a zostriť svoje zmysly, trochu načúvať svojmu vnútornému hlasu. Dogmu vnímam ako zabetónovaný názor, ktorý z nejakého dôvodu nemožno skúmať či meniť. Ale už tu nám logika a zdravý rozum napovedajú, že takýto postoj je nesprávny.

Veď pravda sa nemusí pred ničím obávať, čo ako si ju rozoberáme, skúmame a z rôznych uhlov na ňu pozeráme. Oveľa lepšie by bolo sledovať príčiny a následky. Pozerať sa čo sa deje okolo nás, ale aj v nás. Čo nami hýbe a aký máme pocit v tej ktorej situácii. Cit nie je pripútaný na priestor a čas, preto nám môže byť najlepším radcom a pomocníkom práve ten náš vnútorný hlas.

Aj Abd-ru-shin nás nabáda aby sme všetko samy skúmali a neprijímali automaticky už hotové názory. Každý človek je na to vybavený aby to dokázal. Cudzie názory sú ako barly o ktoré sa človek opiera, ale mal by radšej používať vlastné zmysly a končatiny. Keď totiž tieto vlastné zmysly a končatiny nepoužívame tieto ochabujú a zakrpatievajú. Naopak keď ich používame končatiny silnejú a zmysly sa zostrujú (dokážeme časom viac vnímať).

Slepá viera či už v hmotné alebo duchovné deje nikomu a ničomu neprospeje. Dnes sú k dispozícii mnohé teórie a vysvetlenia. My sa nemáme pred vedením uzatvárať, ale naopak máme sa snažiť stať sa vediacimi, vedomými a tým aj zodpovednými ľuďmi v tomto stvorení. Nevedomosť je vlastne temnota a práve tam kde vojde svetlo zrazu vidíme, zrazu sú nám známe súvislosti a okolnosti. V polotmavej hale tiež nevidíme čo tam je, čo sa tam deje, ale keď poriadne rozsvietime tak môžeme pokojne pozorovať a zisťovať skutočnosti.