Existujú náboženské písma – Mojžišove knihy, proroci, evanjeliá, apoštolské listy a zjavenie Jánovo. Keďže často ide o duchovné deje obrazne pomenované, je tu otázka ich interpretácie. Potom sú tu bežné otázky ako je to so stvorením, životom človeka, jeho smrťou, Ježišovými zasľúbeniami a podobne. To že sa cirkevní hodnostári a všetci ostatní, ktorých to zaujímalo pokúšali hľadať odpovede je správne. Avšak úplne nesprávne je, že z vlastných úvah a záverov vytvorili dogmy, ako niečo neomylné a nemenné.

Tieto dogmy by sa totiž vtedy mohli nazývať neomylnými a nemennými, keby ich nadiktoval koncilom Boh, tak ako nadiktoval Mojžišovi 10 prikázaní. Toto sa však v žiadnom prípade neudialo, pretože o takej udalosti by bolo mnoho popísané a tieto deje by sa určite pripomínali nejakým sviatkom. Takže dochádza tu k obrovskému rúhaniu cirkevných hodnostárov, keď vlastné dielo vydávajú za Božie dielo. Je to obrovská opovážlivosť a namyslenosť, tých čo to urobili aj tých čo v tom pokračujú.

Každý kto sa chce niečo dozvedieť a duchovne napredovať, by si sám mal namáhať pochopiť Starý a Nový zákon a mal by zabudnúť, že existujú nejaké cirkevné dogmy. Žiaľ tie dogmy do všetkého vnášajú len zmätok a sú doslova prekážkou na ceste k pravde. Dnes sú Starý a Nový zákon k dispozícii v slovenskom jazyku za cenu, ktorú si môže dovoliť každý. Takže je osobnou zodpovednosťou každého človeka, ktorý nie je ochotný dať 20€ a potom námahu tieto texty preštudovať. Ak sa ľudia spoliehajú na výklady cirkevných hodnostárov a ich dogmy, je to ich slobodné rozhodnutie. Ale je to aj obrovská zodpovednosť cirkevných hodnostárov zato, že veriacich podlo zastrašujú a nútia veriť ICH výkladom, klaňať sa ICH dielam, prijímať ICH dogmy.

Aby toho nebolo málo sú tu Abd-ru-shinove prednášky, ktoré vysvetľujú celé stvorenie, jeho železné zákony a to čo sa deje s ľuďmi. Je to už 100 rokov odkedy Abd-ru-shin uverejnil prvé prednášky. Toto nie sú závery koncilov, ale Bohom zjavená pravda. On bol tým Radcom, ktorého nám Ježiš sľúbil a vyprosil od Otca. Lenže cirkevní hodnostári sa postavili k tomuto človeku a jeho dielu rovnako ako zákonníci a farizeji k Ježišovi. Bojovali proti nemu a jeho učenie odmietajú akurát že už nemali moc zabiť ho. Namiesto toho dávajú ľuďom vlastné diela, ICH výklady a ICH dogmy. Toto je podľa mňa obrovská opovážlivosť a namyslenosť, za ktorú sa budú musieť cirkevní hodnostári zodpovedať pred Bohom.

Keby cirkevní hodnostári nedržali veriacich spútaných svojimi výkladmi a zastrašovaním, už sme mohli pocítiť prvé ovocie, svet už v dnešnej dobe mohol byť oveľa lepším miestom pre život. Ľudia by mali napnúť sily rozumu aj duchovného citu a oslobodiť sa z tohto cirkevného otroctva. Nutnou podmienkou na ich oslobodenie je však, že sa sami začnú duchovne namáhať a skúmať písma alebo hľadať odpovede v bežnom živote a hľadať spojenie so Stvoriteľom. Musia to však nutne urobiť oni sami, lebo mali by pochopiť, že inak to nie je možné, tú prácu za nich nikto nevie urobiť.