Každý potrebuje lásku, od posledného bezdomovca po kráľa. Je to ten najvzácnejší dar a pritom ho môže rozdávať aj človek, ktorý nemá žiadne imanie. Život bez lásky sa zdá byť prázdny.

Keď nám je s niekým dobre, rozumieme si, správame sa k sebe s ohľadom, vytláča to smútok a samotu z našich životov. Veď čo je krajšie ako sa úprimne tešiť? A ešte krajšie je keď túto radosť s nami zdieľajú aj naši blízky. Vyvarujme sa však zmäkčilej lásky. Občas treba myslieť viac na to čo nášmu blízkemu pomôže a nie na to, že sa môže uraziť. Občas treba povedať aj nepopulárne veci.

Každý z nás sme iný, jedinečný. Je len prirodzené, že si hľadáme okruh ľudí, s ktorými môžeme byť sami sebou, s ktorými sa cítime dobre a nemusíme sa pretvarovať. Tak ako každý z nás cíti potrebu lásky, tak isto by sme mali myslieť aj na iných a dopriať im, aby mohli byť sami sebou v pravde. Veď život v klamstve a pretvárke nie je plnohodnotný, nikdy nemôže priniesť skutočnú úprimnú radosť.

Ak dostávame lásku, mali by sme ju vedieť aj dávať. Ak nedostávame lásku, skúsme ju začať okolo seba rozsievať, je dosť možné, že nám vyrastie nejaká úroda. Keď samy v sebe uznáme, že láska je skutočne výnimočný, skvelý a hrejivý pocit, ktorý v nás vyvoláva radosť a šťastie, nezabudnime na nikoho na tomto svete. Doprajme tú lásku každému, nech môže byť každý človek na tejto planéte v pravde, úprimne šťastný.