Máme tu určitý súčasný stav viery. Je to prevažne zmes cirkevného dogmatizmu, materializmu, ateizmu plus nejaké drobné prímesi iných prúdov viery a myslenia. Kresťanské cirkvi svojím postojom tento súčasný stav konzervujú ako by to bol rajský a dokonalý stav.

Totiž kresťanské cirkvi vnucujú ľuďom svoje dielo – dogmy. Nazývajú tieto dogmy ako dokonalé a neomylné. Na druhej strany nevedia odpovedať na všetky otázky spoločnosti. Takže je tu rozpor, že na jednej strane sa cirkevní hodnostári považujú za vševediacich a neomylných a na druhej strane, už nedokážu uspokojivo odpovedať na otázky spoločnosti. Logika káže, ak sú v priamom spojení so Stvoriteľom, mali by vedieť na všetko odpovedať.

Kresťanské cirkvi čelia rôznym morálnym škandálom, ktoré len veľmi neochotne riešia, skôr majú tendenciu zametať to pod koberec. Na druhej strane nám hovoria, že oni v mene Boha môžu ľuďom odpúšťať hriechy. Hoci Ježiš povedal čo sejete, to zožnete.

Takže sú tu citeľné rozpory a nedokonalosť. A títo cirkevní hodnostári nám chcú nahovoriť, že sú rovnako ako Boh neomylné a dokonalé. Áno chcú slúžiť Bohu, to im nevyčítam. Ale že sa tvária ako rovní Bohu, to im budem stále vyčítať, lebo to je mimo reality. Na tom sa zrejme zhodne veľká väčšina obyvateľstva.

Pritom bolo nám darované Posolstvo z výšin Hradu Grálu. Lenže cirkevní hodnostári nemajú záujem o toto Posolstvo, skôr bojujú proti nemu. Takže z tohto usudzujem, že cirkevným hodnostárom sa zrejme páči stav sveta aký je. Zrejme im neprekáža, že svojou tvrdohlavou vzdorovitosťou každý deň znižujú obraz Boží v očiach ľudí, keď požadujú od ľudí, aby uverili ich nedokonalým a mylným výkladom.

Stačilo by však málo a svet by sa mohol premeniť na rajskú záhradu. Ľudia by konečne mohli objavovať Boha v Jeho ohromnej veľkosti a spravodlivosti. Je tu čas na Tisícročnú ríšu pokoja a mieru. Lenže cirkev to zrejme nechce. Oni zrejme čas ktorý im bol daný využijú na to, aby sa aj naďalej sami hrali na Boha. Ktovie dokedy, uvidíme.