Abd-ru-shin takto vysvetľuje stvorenie:

Na praduchovnú ríšu nadväzuje ako jej pokračovanie ríša duchovná. Duchovné predstavujúce iný druh, nie snáď slabší zvyšok praduchovného. Aj v duchovnom vznikajú v určitej vzdialenosti od Svetla po prekročení hranice, potrebnej pre možnosť sformovania, ihneď úplne zrelí duchovia a to bez prechodného vývoja. Nazývajú sa stvorení, na rozdiel od prastvorených v praduchovnom.

Stvorení sú teda tí najsilnejší a najmocnejší v duchovnom, ako sú prastvorení v praduchovnom, ktoré mohlo vzniknúť už predtým. A ako prv v praduchovnom, tak aj v duchovnom jestvuje ešte druhé oddelenie vyžadujúce vývoj, kde sa preto popri vývojovo dozretých nachádzajú aj deti. Obe tieto oddelenia tvoria spolu duchovnú časť stvorenia.

K tejto duchovnej časti sa potom pripája ešte veľký kruh celkom zvláštnych bytostných druhov. Tento kruh obklopuje hmotnú časť, pôsobí na ňu, prechádza cez ňu a pohybuje ňou. Tým hmotnú časť zahrieva a formuje.

Hmotná časť stvorenia má opäť dve oddelenia. Prvé oddelenie jemnohmotnosť sa ihneď formuje pôsobením bytostného, lebo je ľahko preniknuteľná. Druhé oddelenie hrubohmotnosť musí v dôsledku väčšej hutnosti prejsť najskôr štádiom vývoja za pomoci bytostného. Prirodzene že aj tieto dve základné oddelenia sa rozdeľujú na mnoho vedľajších častí.

Takže sú stvorení duchovní ako najvyšší v duchovnej ríši – v raji. K nim sa potom opäť pripájajú vyvinutí duchovní. Lenže odtiaľ sme ešte vždy ďaleko, veľmi ďaleko od hmotností, pred ktorými sa vznáša kruh bytostných zvláštneho druhu. Títo bytostní pôsobia v tesnom spojení s vami a bez ich pomoci by ste vôbec nemohli prebývať v hmotnosti. Aj váš vývoj by bol bez tejto pomoci nemožný. Museli by ste zostať duchovnými zárodkami s pálčivou túžbou môcť sa stať vedomými z milosti Boha jediného všemohúceho.

Takže to chápem tak, že v duchovnej ríši v raji sú stvorení, ktorí vznikli ihneď a pod nimi sú vyvinutí duchovní, ktorí sa vývojom stali vedomými a čistými, aby mohli prebývať v duchovnej ríši v raji. No a potom sme tu my ľudia – duchovné zárodky. Vošli sme do jemnohmotnosti a hrubohmotnosti, aby sme sa mohli vyvíjať a stať sa vedomými. Takže teraz sa nachádzame v jemnohmotnosti a hrubohmotnosti, ktoré obidve nie sú večné a prebieha v nich neustály kolobeh vzniku a zániku. Kto sa však stane vedomým a čistým, bude môcť vojsť do večnej ríše – do raja, tak ako o tom aj Ježiš hovoril len formou primeranou jeho dobe.