Proroci zvestovali, že do Izraela „príde“ Mesiáš. Aby ľudia spoznali tú dobu a jeho osobu ešte prorokovali, že pred ním príde prorok Eliáš. Už toto samotné hovorí o tom, že samotný život sa ukrýva v duchu človeka. Ten duch po smrti pozemského tela žije naďalej a dokonca sa môže opäť vrátiť na zem – znovu sa inkarnovať.

V evanjeliu Matúšovom sa o tom, že Eliáš naozaj prišiel, ale ľudia ho nespoznali píše na dvoch miestach:

kapitola 11 verš 13 – „Lebo všetci proroci aj zákon až po Jána prorokovali. Ale ak chcete prijať: on je Eliáš, ktorý mal prísť. Kto má uši, nech počuje!“

kapitola 17 – Ježišovo premenenie -verš 10: „Učeníci sa Ho pýtali: Prečo teda hovoria zákonníci, že najprv musí prísť Eliáš? Odpovedal: Eliáš síce príde a napraví všetko. Ba hovorím vám: Eliáš už prišiel a nepoznali ho, ale urobili s ním, čo chceli. Tak bude trpieť od nich aj Syn Boží. Vtedy učeníci porozumeli, že im hovoril o Jánovi Krstiteľovi.“

Tak nech mi toto horliví veriaci popieratelia reinkarnácie vysvetlia. Či je viac hľadanie skutočnej pravdy a Božích zákonov alebo či je viac zdedená vierouka a rozhodnutia cirkevných koncilov? Pretože sa zdá, že v písmach je zachytené to, že pozemskou smrťou nič nekončí, dokonca sa niekto môže na zem vrátiť znova.

Zaujímavé je aj to, že Židia sa nad tým nepohoršovali a čakali Eliáša. Hoci tento už raz žil v Izraeli. Takže by išlo o jeho druhé narodenie – znovuinkarnovanie. Ale nepohoršovali sa nad tým a túžobne ho očakávali. Dokonca to zákonníci a farizeji, tí najväčší štváči proti Ježišovi, používali ako spochybnenie Ježiša, pretože oni nevedeli, že Ján Krstiteľ je Eliáš, ktorý znovu prišiel.