Podľa mňa to nebola náhoda, že v čase pôsobenia syna Božieho Ježiša bol Izrael pod nadvládou Rímskej ríše. Židia Rimanov nenávideli a chceli sa oslobodiť spod ich nadvlády.

Ale pre Ježiša boli Rimania ako ochrancovia. Zabezpečovali určitý poriadok. Len si spomeňte, že keď chceli veľkňazi zabiť Ježiša išli najprv za Herodesom, ale keď neuspeli tak išli za Pilátom. Oni sami totiž nemohli len tak niekoho zabiť.

V tom je tá pointa, že keby mohli, Ježiša by pravdepodobne zabili oveľa skôr. A on by nemohol naplniť svoje poslanie. Títo zákonníci a farizeji totiž išli po ňom ako pes po údenom, číhali na Ježišove najmenšie zaváhanie. Zrejme ich obrovská pýcha a egoizmus im nedovoľovali vidieť, že to je skutočne Mesiáš. Oni si paradoxne predstavovali Mesiáša, ktorý ich oslobodí od Rimanov.

Neuvedomili si, že sa dostali do dogmatického úpadku a Rimania ich chránili pred nimi samotnými. Obyčajní ľudia prijímali Ježiša a tešili sa z jeho prítomnosti a z jeho mnohých pomocí. No predstavitelia židovskej cirkvi zúrili a kuli proti Ježišovi rôzne pikle. Chceli ho vykresliť ako nevzdelaného laika, zosmiešniť ho alebo nachytať na rôznych záludných otázkach. Nič z toho sa im nepodarilo – ostala im len jedna možnosť zabiť ho.

Prirovnal by som to k stredovekej inkvizícii. Vtedy tiež keby Ježiš pôsobil tu v Európe určite by ho veľmi rýchlo zabili. Takže Rimania vlastne chránili Ježiša pred dogmatickými fanatikmi v Izraeli. Keby totiž nebolo prítomnosti vojenskej sily Ríma mohlo by sa stať, že Ježiša by zákerní farizeji a zákonníci zabili oveľa skôr a on by nemohol svetu dať dostatok posolstva, dostatok vysvetlení.

Možno tu platí to Ježišove milujte svojich nepriateľov. Lebo skutočne v očiach Židov nenávidení Rimania ich vlastne chránili pred ich vlastnou hlúposťou a zákernosťou cirkevných elít a chránili samozrejme Ježiša, aby mohol slobodne pôsobiť.