Pokojne to môžeme nazvať aj Poistenie pre prípad závislosti. Dane z hazardu a alkoholu by sa mali bezpodmienečne zvýšiť. Alkohol a hazard sú všade okolo nás a sú cenovo až príliš dostupné. Ide o to, že každý kto si dá za pohárik alkoholu alebo hodí 1 € do stroja, je potencionálne ohrozený, že sa stane závislým. Ideálne by bolo navýšiť dane na alkohol a hazard a časť tých vybratých peňazí presmerovať na špeciálny účet.

Z tohto účtu by boli sanované negatívne dopady týchto činností. Takže každý kto kupuje alkohol či chodí do herní by si takto kupoval záchranné lano, že ak raz skončí na dne budú tu ľudia ktorí mu poskytnú ubytovanie hoci aj to najskromnejšie a budú sa snažiť pomôcť mu vrátiť sa späť do bežného života. Môžu vzniknúť nové pracovné miesta akýchsi terénnych pracovníkov, ktorí sa budú s týmito ľuďmi rozprávať a v rámci možností im pomáhať.

Veď je to hrozný pohľad vidieť takýchto ľudí ako sa bezcieľne potulujú tu a tam. Bežní ľudia nemajú čas a chuť ani také možnosti pomáhať týmto blúdiacim. Oni by skutočne potrebovali profesionálnych odborníkov, psychológov, terapeutov, mentálnych kaučov proste niekoho kto im vie aj materiálne aj mentálne pomôcť, má na to čas a prostriedky vytiahnuť ich z neľahkej situácie. Títo terapeuti samozrejme môžu pôsobiť aj preventívne.

Je hrozné vidieť bezdomovcov. Často prišli o všetko kvôli hazardu a alkoholu. V dnešnej modernej dobe plnej technológií mi to príde až čudesné, že sa nenájdu prostriedky a vôľa na starostlivosť o týchto ľudí a poskytnúť im aspoň najlacnejšiu strechu nad hlavou, nejakú vodu na umytie a trochu teplého jedla ale aj ponúknuť nejaké jednoduché práce, ktoré by zvládli. Podľa mňa darmo sa budeme pýšiť najmodernejšími technológiami keď v sociálnej oblasti sme kdesi v stredoveku.

Niektorí farári alebo neziskovky ukázali, že aj s týmito ľuďmi sa dá pracovať a že sa opäť môžu stať užitočnými aspoň v rozmedzí ich schopností. Je to skutočne smutné, že okolo týchto ľudí len prejdeme, sú to také isté ľudské bytosti ako my len sa nechali zotročiť alkoholom, či hazardom.

Treba alkohol a hazard urobiť menej dostupným – drahším a ešte viac monitorovať a preverovať konzumentov. Sulíkov postoj nedokážem pochopiť. Jediné vysvetlenie jeho správania ma napadá, že tvrdo lobuje za to, aby sa ani o cent neznížili tučné zisky prevádzkovateľom hazardu či výrobcom, distribútorom a predajcom alkoholu. Ich zrejme počet úmrtí na alkohol, počet rozpadnutých rodín ani počet bezdomovcov nezaujíma. Toto je tvrdý egoistický postoj, ktorý nemá nič spoločné so záujmami štátu či obyvateľov.