Sú veriaci a cirkevní hodnostári, ktorí vo svojom vnútri cítia, že Stvoriteľ existuje. Cítia tú príťažlivosť a chcú žiť svoje životy podľa Jeho nariadení. To je podľa mňa niečo na čom sa dá stavať a cítim, že je to správne.

Otázka však znie boli veriaci a cirkevní hodnostári v časoch Ježiša iní ako tí dnes? Skúste si na to sami odpovedať. Niektorí veriaci a cirkevní hodnostári uznali Ježiša za mesiáša alebo proroka. Nie však všetci. Väčšina cirkevných hodnostárov Ježiša zavrhla a nútili k tomu istému aj veriacich pod rôznymi hrozbami vylúčenie zo synagóg a podobne. Prečo? Vyzerá to tak, že Ježiš neprešiel ich cirkevnou cenzúrou.

Je to dnes iné? Podľa mňa ani nie. Máme tu Abd-ru-shina a jeho Posolstvo z výšin, kde všetko vysvetľuje. Ježiš nám prisľúbil tohto Pomocníka. Ale opäť sa žiaľ deje niečo podobné. Väčšina cirkevných hodnostárov je zatiaľ proti Pomocníkovi a nútia k tomu aj svojich veriacich. Je to smutný obrázok. Cirkevná cenzúra opäť víťazí. Ale ako bude chutiť toto „víťazstvo“? Podľa mňa podobne ako tým čo zavrhli Ježiša. Dnes už mnohí vidia čo to bol za tragický počin.

Malí ľudkovia opäť raz mudrujú a stavajú sa proti Poslovi z nebeských výšin. On mal podobne ako Ježiš plné poznanie a z neho hovoril. A čo majú cirkevní hodnostári? Uznajme si už raz konečne tú jednoduchú pravdu, že ani jeden koncil ani jeden pápež nebol v plnom poznaní. Tento fakt vnímam ako obrovský múr, ktorý oddeľuje veriacich a cirkevných hodnostárov od plnej pravdy. Cirkevní hodnostári a veriaci si sami tento múr postavili. Je to podľa mňa veľká prekážka na ceste do raja. Kým si podľa mňa opäť sami túto prekážku neodstránia nebudú sa vedieť dostať do raja aj keby v kostoloch trávili 24h denne.