Stvoriteľ je dokonalý od počiatku. Predstavitelia cirkvi veria v Stvoriteľa a obetujú pre neho celý svoj život. Po tadiaľto je to pekné a správne. ALE už to, že sa pozemskí ľudia veriaci v Stvoriteľa hrajú na dokonalých a neomylných nie je v žiadnom prípade v poriadku. Je veľká škoda, že cirkev do tohto skĺzla. Odvolávajú sa na apoštola Petra, ale veď ani ten nebol dokonalý ani neomylný. Tak o čo im ide?

Tento mýtus o dokonalosti a neomylnosti jednoducho musí padnúť je to len otázka času. Je to neudržateľné. Teraz sa cirkevní predstavitelia snažia kŕčovito udržať, to čo ich predchodcovia postavili. Nie PRAVDA je pre nich na prvom mieste, ale to čo odhlasovali ich predchodcovia na konciloch. Ide to tak od počiatku koncilov. Akoby nebolo možné urobiť krok späť, niečo zmeniť, je to šialené. V podstate sa stávajú pravde prekážkou.

Mali by sme sa naučiť striktne oddeľovať písmo sväté od písma ľudského. Ak sa toto ľudia nenaučia budú ešte dlho blúdiť. Svet má nádej, pretože cirkev už nemôže nikoho mučiť ani vraždiť. Ale zostala im v rukách ešte jedna zbraň exkomunikácia z cirkvi alebo vyhrážky peklom a podobne.

V stredoveku sa v cirkvi rozvinuli doslova mafiánske praktiky. Oponenti sa exkomunikovali, preklínali, mučili vraždili. Až napokon zvíťazil ten najsilnejší názorový prúd alebo názorový prúd, ktorí pretláčali tí najsilnejší. A tak tu máme dnes akúsi názorovú doktrínu – cirkevné dogmy. Osobne si myslím, že všetci tí čo toto ešte dnes držia pri živote budú trpko ľutovať.

Ježiš sa vyjadril jasne: „Budem prosiť Otca, aby vám poslal Pomocníka, ktorý vás uvedie do všetkej pravdy.“ To že boli koncily a diskutovalo sa je podľa mňa v poriadku. ALE to že sa zo záverov koncilov, kde niekedy zasahoval aj cisár, urobila nemenná pravda je šialenstvo. Ľudia sa povýšili nad Stvoriteľa. Namiesto toho aby žili svoje životy čo najlepšie a čakali na Pomocníka, oni si pokojne hlasovali na rôznych konciloch o tom ako funguje svet. Pohodička nie?

To že kvôli tomu sami predstavitelia cirkvi blúdia ich netrápi, ani to že blúdia všetci čo uznávajú ich autoritu. To čo ich najviac trápi, je aby sa nezrútila ich stavba. Veľmi mi to pripomína úzkostlivú starosť zákonníkov a farizejov o ich chrám. Dokonca hovorili, že radšej jedného obetovať pre národ. Ježiš už za svojho života vravel, že ten chrám bude zborený. Vtedy tomu zrejme málokto veril. Ale vieme ako to dopadlo, chrám bol zborený a Židom ostal múr nárekov a ešte boli na takmer 2 rokov vyhnaní zo svojej krajiny.