Tieto pasáže v Biblii ma zaujali:

Ježiš hovorí: „Nesúďte, aby ste neboli súdení, lebo akým súdom súdite vy, takým budete súdení a akou mierou meriate vy, takou vám bude namerané.“

„Preto čokoľvek chcete, aby vám ľudia činili, čiňte im aj vy – lebo to je zákon a proroci.“

„Nie každý kto mi hovorí Pane, Pane! vojde do Kráľovstva nebeského, ALE ten kto činí vôľu môjho Otca nebeského.“

Toto sú tri Ježišove vety ale myslím si, že dávajú človeku viac ako za kamión kadejakých cirkevných brožúrok. Prvá veta hovorí o maximálnej spravodlivosti, podľa nej nemôže byť ani nejakej zmienky o tom, že svet je samá krivda. Nech sa deje čokoľvek môžeme byť kľudní, pretože podľa tejto vety každý dostane, čo si zaslúži do najmenšieho detailu. A ak žiadame o odpustenie, mali by sme aj my sami dokázať odpúšťať.

Tretia veta je tiež zaujímavá, hovorí o tom, že Kráľovstvo nebeské pozýva každého z nás, aby sme vstúpili. Nie je to teda len pre vyvolených 144 000. Lístky doň však nerozdáva pán farár, ani žiadna cirkev, sekta či iné náboženské spoločenstvo, ale len sám Stvoriteľ. Šancu má každý chudobný, či bohatý. Stačí len činiť vôľu Stvoriteľa, konať dobré skutky nie zlé. Mnohí si však povedia, čo keď sú to len rozprávky o Kráľovstve nebeskom a večnom živote a vsadia všetko na tento jeden pozemský život. Maximalizujú svoje pôžitky aj za cenu porušovania Stvoriteľovho zákona.

Pritom každý cíti čo je správne a čo nie. To len pozemský rozumček nám našepká, že oplatí sa podvádzať. My by sme však radšej mali počúvať svojho ducha – svoje svedomie, to je ten pravý hlas. Dnes si každý môže prečítať Starý aj Nový zákon. Tam sa Stvoriteľ vyjadruje, čo je správne a čo nie. Od Mojžiša cez prorokov až po Ježiša a nakoniec všetko potvrdzuje Abd-ru-shin. Tam hore to vedia, že mi tie informácie máme, takže tu nie je možná žiadna výhovorka na zlé konanie.