Vraždu Ježiša síce vykonali Rimania, ale bolo to na ultimatívnu požiadavku Židov konkrétne židovskej cirkvi. Skutočnosť že Kannán patril do Rímskej ríše a z toho vyplývajúce zákony totiž neumožňovali Židom vykonať rozsudok smrti. Inak by sa určite židovská veľrada neunúvala za Pilátom. S Ježišom by sa porátali sami a predpokladám oveľa skôr.

Členovia židovskej veľrady obvinili Ježiša z bohorúhačstva a trhali si na znak svojho pobúrenia rúcha. Čo sa však stalo pri Ježišovom skonaní? Roztrhla sa chrámová opona oddeľujúca Svätostánok od ľudí. Pripadá mi to akoby si Stvoriteľ roztrhol svoje rúcho pobúrený vyčíňaním židovských duchovných. Žiaľ táto udalosť bola kresťanskou cirkvou prijatá ako symbol toho, že obeťou smrti Spasiteľovej v tej chvíli prestalo odlúčenie ľudstva od Božstva, teda sa vytvorilo bezprostredné spojenie.

Abd-ru-shin to však vysvetľuje takto: „Ale tento výklad je nesprávny. Ukrižovaním ľudia odmietli Syna Božieho ako očakávaného Mesiáša, čím sa odlúčenie stalo ešte väčším! Opona sa roztrhla, pretože Svätostánku potom už nebolo treba. Otvoril sa pohľadom a nečistým prúdom. Symbolicky vyjadrené, Božské po tomto skutku už nevkročilo na Zem, čím sa Svätostánok stal zbytočným.“

„Smrť na kríži tiež nebola nutnou obeťou, ale vraždou, celkom obyčajným zločinom. Každé iné vysvetlenie je iba pokusom, ktorý má slúžiť buď na ospravedlnenie alebo vznikol z nevedomosti. Kristus vôbec neprišiel na Zem s úmyslom dať sa ukrižovať. V tom tiež spasenie nespočíva! Veď Kristus bol ukrižovaný ako nepríjemný hlásateľ Pravdy, ktorý bol svojím učením na ťarchu.. Spásu nemohla a ani nemala priniesť jeho smrť na kríži, ale Pravda ktorú dával ľudstvu vo svojich slovách!“

Ježiš vedel, že zákonníci a farizeji striehnu na jeho slová, chceli ho pred ľuďmi zdiskreditovať, ale to sa im nikdy nepodarilo. Ježiš cítil, že sa blíži jeho smrť. Takto sa prihováral svojim učeníkom (Lukáš 21:20): „Keď však uvidíte Jeruzalem obkľúčený vojskom, vtedy vedzte, že sa priblížila jeho skaza. A ktorí budú vtedy v Judsku nech utekajú do vrchov a ktorí budú v ňom, nech vyjdú a ktorí na poliach nech nevchádzajú do neho: LEBO SÚ TO DNI POMSTY, aby sa splnilo všetko čo je napísané. Ale beda tehotným a tým čo koja v tie dni. Lebo bude veľká bieda na zemi a hnev NAD TÝMTO ĽUDOM. A budú padať pod ostrím meča a ako zajatí zavlečení budú medzi všetky národy. A Jeruzalem budú plieniť pohania, dokiaľ sa nenaplnia časy pohanov.“

Internet uvádza, že Ježiša ukrižovali pravdepodobne medzi rokmi 30 a 33 nášho letopočtu. Dobýjanie Jeruzalema sa uskutočnilo v rokoch 68 – 70 nášho letopočtu. Takže Ježiš to predpovedal vyše 30 rokov dopredu čo sa stane, že zboria chrám, dobijú Jeruzalem, zmasakrujú obyvateľstvo a vyženú Židov alebo zoberú za otrokov medzi iné národy. Ako vieme toto všetko sa skutočne stalo. Nezabudnime na to, že toto všetko sa nestalo len tak, podľa mňa Boh vykonal dielo pomsty prostredníctvom rímskych légií. V Lukášovom evanjeliu je doslova napísané: LEBO SÚ TO DNI POMSTY.

Takže mali by sme zabudnúť na akúsi všeobjímajúcu lásku. Za zlé skutky príde trest, len za dobré skutky odmena. Židovská cirkev na čele s veľradou sa jednoducho fatálne zmýlila a uvrhla svoj národ do katastrofy. Vyhnanstvo Židov trvalo takmer 19 storočí a bolo zakončené brutálnym masakrom Židov – holokaustom. Ešte stále veríte, že cirkev vám môže odpustiť hriechy? Ja by som sa na to nespoliehal, tá židovská cirkev to očividne nedokázala a celý národ kvôli nim krvácal. Poučme sa z obrovského utrpenia Židov. Konajme dobro a rozhodujme sa správne. Vyzerá to, že spoliehať sa na úsudok cirkvi môže dopadnúť fatálne.