Neviem či ste niekedy rozmýšľali ako vznikli mená nemeckého a slovenského národa. Mňa to už dlhšiu dobu zamestnáva, pretože všetko má svoj dôvod a príčinu. A práve pri Nemcoch a Slovákoch ide o úplné protiklady.

Slováci – predpokladám, že pomenovanie nášho národa vzniklo kedysi veľmi dávno. Príčinou tohto názvu môže byť podľa môjho názoru, to že my sme už tvorili slová kým okolité národy, kmene ešte nie alebo len čiastočne. Meno nášho národa ako aj všetkých slovanských národov je podľa mňa odvodené z koreňu slova – SLOVO.

Nemci – Deutschland (čítame dojčland): Vyzerá to, že my alebo nejaké iné slovanské národy museli v dávnej minulosti susediť s Nemcami a dali im toto meno. Zrejme v čase keď sme už my alebo iné slovanské národy tvorili slová – rozprávali, oni Nemci boli ešte nemí – jednoducho ešte nerozprávali. Všimnite si aj slovo Deutsch-land (dojč-land). Ak upustíme od toho, že je to nemecké slovo, naskytá sa slovanský pôvod slova DOJČ – od dojčiť. A kto je ešte dojča, ten ešte nerozpráva, čiže znova ten istý význam, ktoré im mohli dať Slovania.

Ak by to takto bolo, kedysi dávno sme museli byť vývojovo pred Nemcami. To sa dnes zdá ako utópia, niečo nepredstaviteľné, ale pokojne to tak mohlo byť. Ako sa však hovorí pýcha predchádza pád alebo Ježišove: „Kto sa povyšuje, bude ponížený a kto sa ponižuje, bude povýšený.“

Ide o to, že sme sa museli dať na zlé chodníčky. Z dávnych dôb sa nám zachovali zmienky o slovanských „bohoch“- bytostní, vílach, čarovných starenkách, sudičkách a podobne. Tých „bohov“- bytostných, víly atď. museli naši dávni predkovia skutočne vidieť. Možno nás aj viedli a pomáhali nám. Náš úpadok podľa mňa začal, keď sme na tieto bytosti a „bohov“ prestali veriť. Dokonca sme začali na nich nadávať, čo nám zostalo dodnes. Možno sa niekomu niečo zlé prihodilo a začal za to viniť „bohov“, začal na nich nadávať a keďže sa mu bezprostredne na to nič nestalo, takýchto rúhačov pribúdalo.

Podľa mňa sme sa postupne priklonili viac k pozemskému, svoj zrak sme už neupierali k nebesiam, ale k zemi. Národ postupne prestal veriť v „bohov“. Myslím si, že to bol kľúčový obrat od vznešených ideálov a čistoty k nízkostiam všetkého druhu ako závisti, opilstvu, obžerstvu, nadávkam, surovosti, slabej hygiene, krádežiam, autoritárstvu, rodinkárstvu, korupcii, vraždám atď.. A to nás viedlo od jedného nešťastia k druhému a samozrejme do biedy a područia iných národov.

Ak sa pozrieme dnes na kultúrny a technologický rozvoj v Nemecku a na Slovensku, tak dnes sa z nás Nemci môžu len smiať, hoci sme kedysi veľmi dávno mohli byť pred nimi. Ježiš niečo hovoril o otroctve hriechu. A skutočne mi to pripadá, že niektoré zlé návyky so sebou vláčime už celé tisícročia. Ak existuje Stvoriteľ, tak existuje aj dokonalá spravodlivosť. Tá podľa mňa nedovolí, aby národ ktorý si osvojil nízke, hrubé správanie bol vysoko v porovnaní s inými národmi. Takže ak sa chceme trochu vyšvyhnúť nahor, nevyhnutne sa musíme vzdať nízkeho správania a prikloniť sa k ušľachtilostiam najrôznejšieho druhu.