verejne priznať, že dogmy vytvorené ich predchodcami sú čiastočne alebo úplne nesprávne. Osobne si myslím, že aj oni sami vidia a vedia, že napríklad taká dogma o neomylnosti pápeža či učiteľského zboru biskupov je úplne mimo a tiež mnoho iného.

Cirkevní hodnostári nechcú priznať, že ich predchodcovia pochybili, pretože to podľa nich spôsobí rozpad cirkvi. Keď sa však na to pozrieme podrobnejšie, zistíme, že vlastne tie doktríny a dogmy sú neudržateľné a práve kvôli nim ľudia začínajú dosť masívne cirkev opúšťať a pre mladých nie je zaujímavá.

Keby sa cirkvi vpravili do pravdy alebo aspoň zbavili umelého ľudského výtvoru – dogiem, boli by oveľa hodnovernejší a tým aj pre ľudí príťažlivejší, čo by spôsobilo práve prílev veriacich. To by si však museli cirkevní hodnostári dať dole klapky z očí. Oni aj sami seba presviedčajú o pravosti dogiem, ale nič im to nebude platné proti pravde.

Mali by radšej nabrať odvahu a povedať ľuďom pravdu ako to bolo so schvaľovaním dogiem. Uľavilo by sa im aj veriacim, že nemusia veriť takým čudným, krkolomným veciam.