Poznáte ten dobrý vnútorný pocit, keď ste niekomu naozaj pomohli s niečím s čím si ten človek sám nevedel rady? Ten úprimný pocit vďačnosti od človeka, ktorému sme pomohli, je naozaj niečo krásne a mám také tušenie, že to má aj svoju moc. Pretože ak sa nám aj človek, ktorému sme pomohli nedokáže za našu pomoc odplatiť pozemsky, zdá sa mi akoby jeho vďačnosť dala do pohybu určité sily, z ktorých potom na toho čo pomohol plynú rôzne požehnania. Jednoducho tomu človeku prídu pomoci – akoby spätný prúd za pomoc, ktorú dal on.

Karmický zákon to len potvrdzuje. Ježiš to tiež osvedčuje – „Čo sejete, to zožnete!“. V rozprávkach je zachytený tento motív, že mladík stretne starenku, ktorá potrebuje pomôcť. Mladík je vystavený skúške ako zareaguje. Ak starenke nepomôže, začne zažívať rôzne problémy. Potom si však uvedomí, že urobil chybu. Opäť stretáva „kúzelnú“ starenku, tentokrát jej však pomôže a kliatba je preč. Lenže mám taký pocit, že toto nemusí byť rozprávka. Aj my denne stretávame starých ľudí, možno nás niektorí požiadajú o pomoc. Keď im tú pomoc dáte, zažijete pocit akoby tie rozprávky neboli až takými vymyslenými. Začnú na vás totiž prichádzať rôzne dobré veci, požehnania.

O tomto karmickom zákone hovorí Krišna, Buddha, Ježiš aj Abd-ru-shin. Stojí za to si to vyskúšať a dať pomoc blížnym, nemusia to byť len seniori. Keď to ľudia vyskúšajú, precítia na vlastnej koži alebo duši, že to naozaj funguje. Potom ak toto začne robiť veľa ľudí – nastala by doslova bitka o dobré skutky. Každý by chcel pomáhať, keď vidí aké dobré ovocie z toho prichádza.

Myslím si, že toto je to čo nám chcel Ježiš vysvetliť. Že jednoducho neplatia tisícročiami nahromadené bludy, ale táto jednoduchá a účinná pravda, že nič sa vo stvorení nestratí žiadny dobrý skutok ani žiadny zlý skutok.