Predstavte si, že žijeme v krajine X, ktorá všetky povolania v spoločnosti pokrýva vlastnými občanmi nie migrantami.

Veľa mladých ľudí v tejto krajine chce študovať medicínu, v tejto krajine je to populárne povolanie. Štát to aj dosť výrazne podporuje a medicínskych škôl je naozaj veľa. V tejto krajine došlo k situácii, že mladých medikov je tak veľa, že sú ochotní pracovať aj za nižšie mzdy, pretože o toto povolanie majú naozaj veľký záujem.

Naopak táto krajina X má problémy získať mladých ľudí na upratovacie práce. Staršie ročníky pomaly odchádzajú do dôchodku a mladým veľmi nevonia čistiť záchody a podobne. Firmy v krajine X musia lákať upratovačov a upratovačky. Keďže v krajine X neexistuje prílev migrantov, sú firmy neustále nútené zvyšovať platy upratovačom a upratovačkám. Zašlo to až do extrému a médiá v krajine X píšu: „upratovačky zarábajú viac ako lekári“.

Tento článok som si vymyslel len na ilustráciu toho, že podľa mňa platí, že prebytok záujemcov spôsobuje znižovanie platov v hociktorej profesii a naopak nedostatok záujemcov dvíha platy v hociktorej profesii. Na Slovensku mi to pripadá, že došlo za 30 rokov k veľkému zanedbaniu zdravotníctva aj tým, že mladým ľuďom nebolo umožnené študovať medicínu vo väčšom počte. Štát akoby si nevedel zrátať koľko zdravotníckeho personálu potrebuje. Alebo sme až tak neschopní – že naozaj nedá sa?