Väčšina ľudí je podľa mňa hrdých na to, čo všetko sme dokázali akí sme úžasní. Áno môže to k tomuto názoru zvádzať ak sa porovnávame s mravcom alebo dážďovkou. Z pohľadu celého stvorenia sme však možno naozaj nepatrní ako to spomínané zrnko prachu.

Aj keď sme nedokonalí a nepatrní máme však v sebe túžbu po dokonalom. Napríklad ľudia veľmi túžia po dokonalej spravodlivosti. Ľudí trápi keď sa niekomu ubližuje alebo nastávajú situácie frustrácie keď niekto koná dobré veci a nie je za ne ocenený.

Lenže Ježiš syn Boží, ten ktorý bol s Otcom jedno povedal: „Čo sejete, to zožnete!“. To znamená, že ak niekto urobí zlý skutok zožne presne to isté, čo sám zasial – urobil. Takisto potom ale musí platiť, že ak niekto urobí niečo dobré hoci aj v skrytosti, musí dostať adekvátnu odmenu – silou tohto zákona, o ktorom Ježiš hovoril.

Takže v tomto vidím ten paradox ľudskej obmedzenosti. Že síce túžime po dokonalej spravodlivosti, Ježiš nám povedal, že naozaj existuje, ale väčšina ľudí tomu aj tak nie je schopná uveriť. Napadá ma príslovie podľa seba súdim teba, aj v minulosti boli gréckym „bohom“ pripisované ľudské vlastnosti. Akoby si mnoho ľudí ani nevedelo predstaviť, že Boh môže byť skutočne dokonalý a vložil do svojho diela – stvorenia takéto dokonalé zákony, kde o nespravodlivosti nemôže byť ani reči.

Veď akoby sa krásne žilo keby ľudia uverili tomuto jednoduchému, nepodplatiteľnému, geniálnemu a dokonalému zákonu. Mnohým ľuďom by sa nelenilo robiť dobré veci, pretože by verili, že ODMENA ICH NEMINIE. A mnoho ľudí by odmietlo škodiť, pretože by verili, že TREST ICH NEMINIE. Bol by to krásny život, plný krásnych prežitých okamihov. Škoda len, že pozemský rozumček tomu nechce uveriť a vždy je tam to ALE…