Takto Pomocník opisuje postoje ľudí a to akoby sme mali kráčať týmto svetom.

Kde sa len pozrieme, všade nachádzame len domýšľavosť, žiadnu pokoru. Chýba správne sabaocenenie. Predovšetkým bude potrebné, aby človek zostúpil zo svojej umelej výšky, aby mohol byť skutočne človekom a ako taký mohol začať so svojím vzostupom.

Vo svojej duchovnej nadutosti sedí dnes na strome, na úpätí vrchu, namiesto toho, aby stál pevne a isto oboma nohami na zemi. Preto ani nebude môcť nikdy vystúpiť na vrch, pokiaľ zo stromu nezlezie alebo nespadne.

Medzitým však došli hore až na vrchol pravdepodobne všetci tí, ktorí kráčali pokojne a rozumne po zemi svojou cestou popod jeho strom a na ktorých sa on pyšne díval.