Tak ako je jeden Boh, tak si Boh vyvolil jedného človeka – Abraháma. Tam sa začal veľký príbeh. Spomedzi všetkých ľudí na zemi musel byť ten Abrahám najvhodnejší. Bol zrejme najbližšie k tomu, aký má byť človek. Opovrhoval modlami a určite mal v sebe lásku k pravde a čestnosti.

Boh sa vtedy ešte Abrámovi prihovoril, vyzval ho aby vyšiel spomedzi svojich a dal sa viesť Bohom. Sľúbil mu, že z neho vyjde národ, hoci Abrahám a jeho žena boli bezdetní a v pokročilom veku a dá jeho potomstvu krajinu. Nakoniec mu predsa len Sára porodila syna Izáka. Abrahám nadovšetko svojho syna miloval. Muselo to byť ešte umocnené, tým že už ani nedúfal, že bude mať deti.

Potom Boh podrobil Abraháma ťažkej skúške. Povedal mu, aby išiel a obetoval svojho syna Bohu. A Abrahám išiel splniť aj túto ťažkú úlohu. Boh ho v poslednej chvíli zastavil a ponúkol mu na obetu baránka zaseknutého v neďalekej húštine.

Podstatné na tomto všetkom je, že národ ktorý vzišiel z Abraháma bol hodný toho, aby Boh poslal k nemu svojho milovaného syna Ježiša, hoci Boh vedel, že tam jeho syna zabijú. Izrael bol národom najpovolanejším. Boh ich viedol a dal sa im poznávať cez tisíc rokov. Aj napriek tomu sa aj v tomto národe našli takí, čo chceli Ježiša zabiť. Ale napriek všetkému celý svet čerpá z toho ako sa Stvoriteľ dal poznať Židom.