Kňazi, zákonníci a farizeji v židovskom národe študovali náboženské spisy Tóru, prorokov. Snažili sa podľa toho žiť a tiež, aby sa v spoločnosti dodržiaval Mojžišov zákon. Boli to učení ľudia a celé roky venovali štúdiu týchto náboženských spisov.

Prišiel však Ježiš – laik, ktorý začal vykladať písma a hovoriť o Bohu, o Kráľovstve nebeskom a o tom ako treba žiť. Z absurdného pohľadu možno povedať, že im Ježiš konkuroval. Aj keď on bol tým Mesiášom, ktorého ohlásili proroci. Lenže zákonníci a farizeji zrejme očakávali, že Mesiáš vzíde spomedzi nich. Zákonníci a farizeji označovali Ježiša za laika, snažili sa ho nachytať a spochybniť, čo sa im však nikdy nepodarilo.

Vidím tu 2 roviny. 1. rovina je pohľad študovaných zákonníkov a farizejov na Ježiša laika (aj keď Mojžišov zákon bol všeobecne známy medzi ľuďmi, čítalo sa to predsa v synagógach). Oni videli seba ako znalých v písmach a preto povolaných na výklady písma. Ježiš bol v ich očiach laik – tesárov syn.

2. rovina je pohľad Boha na zákonníkov a farizejov. Zákonníci a farizeji síce študovali písma prorokov a Mojžišov zákon, ale od Boha to všetko prišlo, dokonca Boh sa označuje za tvorcu všetkého. Ježiš a Boh boli jedno, takže Ježiš bol jedno s Tvorcom. Je očividné, že Tvorca všetkého bude mať lepšie informácie ako tí čo len študovali hoci aj celé roky časť Jeho prejavov.

Vidíme to aj dnes, cirkev si uzurpuje právo vykladať písma a pritom neuznáva Abd-ru-shina. Stav je podľa mňa ešte horší ako za Ježišových čias, pretože si cirkev stihla vytvoriť vlastné dielo – dogmy a začali benevolentne rozdávať odpustky. Aj keď aj Ježiš už kritizoval nejaké tradície zákonníkov a farizejov, ktoré si oni vytvorili.

Pointa je v tom, že Stvoriteľ mal tu na zemi v židovskom národe určité prejavy dal Desatoro a celý Mojžišov zákon a potom prostredníctvom prorokov napomínal svoj vyvolený ľud, aby sa pridŕžal správnej cesty. Sú tu zákonníci a farizeji, ktorých môžeme nazvať cirkvou, ktorý študujú tieto Božie prejavy. Ale zdravý rozum a logika hovoria, že ak sám Zdroj prehovorí má to mať vyššiu prioritu, váhu, úplnú prednosť pred výkladmi ľudí čo tie prejavy Zdroja len študujú. Lenže žiaľ dodnes to pretrváva, že tí čo študujú prejavy Zdroja – čiže cirkevní hodnostári, popierajú výklady samotného Zdroja a dávajú do popredia svoje výklady, svoje diela – dogmy a ponúkajú ľuďom ich vlastný pokrm – odpustky.