Počas nášho života sa stretávame so zlými prejavmi ľudí, ktoré ubližujú. Ako na to reagovať? Máme v sebe dosť silnú tendenciu zlé správanie oplácať. Lepšie by však bolo toto zlé nejako stráviť a napriek všetkému tvoriť dobré. Možno sa to zdá absurdné ale má to logiku.

Otázka znie prečo existuje toľko zla a utrpenia na tomto svete? Tieto zlá a utrpenia vytvárajú ľudia ktorí tu žijú. Prečo tak robia? Verím tomu, že každý jeden má to svoje pádne a „oprávnené“ dôvody. To je však tá voda na mlyn kolesa utrpenia. Každým zlým skutkom len viac a viac poháňame toto koleso utrpenia. Nám sa zdá, že máme plné právo na pomstu a zlé konanie. Ale kolesu utrpenia je to jedno. Buď má viac sily na svoj pohon alebo menej. Buď vzniká menej alebo viac utrpenia. A zrejme sa zhodneme v tom, že čím viac si oplácame to zlé, tým viac toho zlého aj logicky vzniká.

Teraz koleso dobra. To sa bude viac točiť, len vtedy keď budeme konať viac dobra. Tomuto kolesu je jedno aké máme dôvody nekonať dobro, či konať zlo. Jednoducho ak nemá prílev sily dobrých skutkov, tak sa točí len veľmi slabo alebo vôbec. Predstavme si to aj tak, že niekomu pomôžem alebo sa správam voči nemu pekne. Ten človek zistí, že sa mu to páči a začne sa aj on správať voči svojmu okoliu, dajme tomu 50 ľudí. Týmto 50 sa to tiež zapáči a aj oni to zopakujú atď. Takto by sa to koleso dobra dosť rýchlo rozkrútilo – čo znamená že dobro by sa po svete rozšírilo.

Ježiš povedal: „Čo sejete, to zožnete!“ Čiže povedal, že existuje dokonalá Božia spravodlivosť, ktorá každému dá, to čo si zaslúži. Ale ľudia tomu nechcú veriť, lebo ten neviditeľný zákon nevidia, nepočujú, nevedia ho uchopiť. To však neznamená, že neexistuje. Pozorovať to môžeme na ľuďoch okolo nás, len to dosť dlho trvá, kým príde určité potrestanie alebo aj odmena. To však tiež má určite svoj nejaký dôvod o ktorom my nevieme. Povedzme si na rovinu, že ľudstvo síce vo vede pokročilo, ale tak či tak ešte mnohé veci nevieme a nechápeme.

Pozemské zákony sa dajú obísť, funguje podplácanie, známosti. Ak sa pozrieme na spravodlivosť napríklad na Slovensku je to katastrofa. Dlhoročné súdne spory, poškodený s tým má výdavky, stojí ho to kopu peňazí a energie a výsledok ešte nemusí byť v jeho prospech. Cirkev takisto nevyniká v spravodlivosti. Nevidia do jednotlivých dejov. Poskytujú odpustky, ktorých oprávnenosť je však pochybná. Toto je však voda na mlyn kolesa utrpenia, pretože keď toto ľudia vidia majú tendenciu brať „spravodlivosť“ do svojich rúk. Slovenské súdnictvo je biedne a cirkevníci zase odmietajú Ježišove: „Čo sejete, to zožnete!“, namiesto toho ľuďom ponúkajú odpustky.

Je však načase zamyslieť sa, že svojím konaním sme tiež súčasťou tohto sveta. To čo tvoríme je len 1/8 miliardtina celkového obrazu. Ale konanie všetkých drobných 8 miliárd čiastočiek je už vlastne plnohodnotným obrazom sveta. Možno bude na osoh trochu sa zaprieť, prekonať a neoplácať to zlé, ale tvoriť nové, dobré.