Toto prikázanie dal Boh ľuďom. Vyvolalo to však nesmierne duševné boje. Nejedno dieťa, nejeden dospelý ťažko zápasili, aby najhrubším spôsobom neporušili práve toto prikázanie. Ale ako môže dieťa ctiť otca, ktorý sa znižuje na opilca alebo matku, ktorá svojou náladovosťou, svojím neskrotným temperamentom, nedostatkom sebadisciplíny a mnohým iným strašne strpčuje hodiny otcovi i celému domu a úplne znemožňuje, aby zavládla pokojná nálada? Môže dieťa ctiť rodičov, keď počuje ako si navzájom hrubo nadávajú, klamú sa alebo sa dokonca bijú?

Nejedna manželská scéna urobila deťom z prikázania muky, spôsobila, že jeho plnenie sa stalo nemožným. Slovo matka alebo otec by vždy malo prebudiť u detí horúci vrúcny cit, z ktorého pred dušu dôstojne vystúpi obraz v plnej čistote varujúc alebo súhlasiac, ako hviezda udávajúca smer v celom pozemskom bytí dieťaťa. A o aký poklad je každé dieťa pripravené, ak nemôže ctiť svojho otca alebo svoju matku z celej duše.

Abd-ru-shin však vysvetľuje, že tieto muky duše vyvoláva zas len nesprávne ľudské pochopenie prikázania. Nesprávny bol doterajší názor, ktorý ohraničoval zmysel a robil ho jednostranným. Veď predsa nič, čo Boh zoslal nemôže byť jednostranné. Ešte nesprávnejšie však bolo, že sa toto prikázanie znetvorilo tým, že malo byť vylepšené podľa ľudského uváženia, presnejšie sformulované dodatkom: „Cti otca svojho a matku svoju!“ Tým sa stalo osobným. To muselo viesť k omylom, pretože prikázanie znie vo svojej pravej forme: „Cti otca a matku!“

Nemienia sa teda jednotlivé, určité osoby, ktorých druh nie je možné vopred stanoviť a predvídať. Niečo také nezmyselné sa v Božích zákonoch nikdy nevyskytne. Boh v žiadnom prípade nepožaduje ctiť niečo, čo si ani bezpodmienečne nezasluhuje, aby bolo ctené!

Toto prikázanie naopak zahŕňa namiesto osobnosti – pojem otcovstva a materstva. Neobracia sa teda najskôr k deťom, ale na samotných rodičov, od ktorých požaduje, aby si ctili otcovstvo a materstvo. Prikázanie ukladá rodičom bezpodmienečné povinnosti, aby si vždy boli úplne vedomí svojej veľkej úlohy a aby tým stále mali pred očami aj zodpovednosť, ktorá v tom spočíva. Potom však ak sa rodičia správajú príkladne, je povinnosťou detí správať sa k rodičom s úctou.