Neviem už presne, ktorý pápež alebo ktorý koncil vyhlásil dogmu o neomylnosti pápeža a neomylnosti zboru biskupov keď vykonávajú Učiteľský úrad. Podstatné je však to, že dodnes to majú v oficiálnom katechizme – pozri www.katechizmus.sk. Ešte podstatnejšie na tom je, že je to blud.

Rád by som videl prieskum verejnej mienky, koľko percent ľudí verí v neomylnosť pápeža a biskupov. Podľa mňa je to skutočne vtip tisícročia, keď sa ľudské červíky tvária, že sú neomylné. Pripadá mi to veľmi komicky. Čo je však na tom veľmi tragické, že to spôsobuje v cirkvi aj vo svete veriacim obrovské škody, pretože je potom akoby nemožné pre cirkev priznať si omyl. Tento jedovatý strom treba vytrhnúť aj s koreňmi, aby už neprekážal v duchovnom rozvoji a nespôsoboval utrpenie po celom svete.

Dnes sa svet lúči so zosnulým emeritným pápežom Benediktom XVI. Cirkevníci by sa mali vážne zamyslieť nad tým, či by nebolo vhodné pochovať raz a navždy aj tento blud o neomylnosti pápeža a zboru biskupov.

Pápež Benedikt XVI odišiel na druhý breh. Mnohí si zrejme myslia, že pôjde rovno do raja alebo hádam až k Ježišovi. Podľa mňa ho však čaká ovocie jeho práce a pôjde tam, kde určia železné zákony Stvoriteľa. Myslím si, že tento človek urobil za svoj život veľa dobrého a zasvätil svoj život Bohu. Ale ak aj priamo nikomu neublížil, stačí ak niekoho uviedol do omylu. Takže je dosť možné, že ak cirkevné dogmy nie sú úplne v súlade s reálnou pravdou, môže mu to na druhom brehu spôsobiť problémy, ktoré bude musieť namáhavo prekonávať a naprávať.

Ja úprimne želám zosnulému emeritnému pápežovi na druhom brehu len to najlepšie, veľa pomoci od Stvoriteľa a prajem mu, aby našiel cestu do raja. Lenže uvážte sami hmotný aj záhrobný svet funguje podľa toho ako ich učinil Stvoriteľ alebo podľa toho ako sa na tom zhodli cirkevné koncily, či vyhlásili pápeži „ex cathedra“? Osobne by som na tú druhú možnosť nestavil ani 1€.

Veľmi si vážim všetko dobré čo cirkev vykonala. Lenže oni sami vytvorili dielo svojho rozumu – cirkevné dogmy. Všetky sú zhrnuté v katechizme a je toho naozaj dosť vyše 2 tisíc „neomylných“ a „neodvratných právd“. Toto môže spôsobiť veľa bolesti a problémov samotným cirkevným hodnostárom a následne aj všetkým ktorí to budú nasledovať. Nezabudnime pritom na odpustky.

Ľudia majú slobodnú vôľu. Každý môže konať čo chce, ale následky už MUSÍ zožať, nie môže. Cirkevníci môžu vyhlasovať aj ďalšie „neomylné“ a „neodvolateľné“ pravdy a ľudia to môžu nasledovať ak chcú. Je tu však aj učenie od samotného Boha, ktoré priniesol a vlastnou rukou napísal Boží vyslanec. Kľudne sa môže stať, že na druhom brehu sa Ježiš opýta zosnulých cirkevných hodnostárov: Prečo ste neprijali učenie od Pomocníka, ktorého som vám poslal, prečo ste proti nemu bojovali?