Udivuje ma spokojnosť a pokoj cirkevných predstaviteľov. Zrejme ten pokoj čerpajú z toho, že majú pápeža alebo pevné cirkevné výklady a vytvorené cirkevné štruktúry. Zdá sa, že sú to pre mnohých cirkevných predstaviteľov pevné oporné body.

Len akosi sa z toho všetkého vytráca Boh, čiže to hlavné. Mne to už pripadá, že tí ľudia sa modlia k pápežovi alebo ku svojej cirkvi a nie k Bohu. Práve to v čo dúfajú ako oporný bod – cirkevné výklady, cirkevná štruktúra, práve to sa im môže stať kameňom úrazu. Lebo je to niečo čo im nedovolí slobodne skúmať a myslieť. Musia sa totiž vtesnať do týchto starých výkladov. Pochybovať o ich pravosti je zakázané.

Príde mi to ako akýsi kult cirkevných štruktúr, výkladov a kult pápeža. Pristupuje sa k tomu všetkému ako k niečomu posvätnému, hoci je to len dielo ľudí. Kde pri tom zostáva prirodzený duchovný vývoj, samotný Boh, naše otázky a hľadanie odpovedí na ne, kde ostávajú nové zjavenia?

Zdá sa, že nič z toho už cirkevných predstaviteľov nezaujíma. Oni predsa už majú všetko vysvetlené, čo na tom, že len od ľudí nie od Boha. Oni nepotrebujú skúmať a namáhať sa. Oni nepotrebujú nové zjavenia.

Nuž dobre teda. Len nezabudnite milí cirkevní predstavitelia, že váš život vám dal Boh a nie pápež alebo vaša cirkev. A tak ako vám ten život nedali, nemajú vôbec žiadnu moc udržať vám ten život. Príliš kŕčovito sa držíte svojich cirkví. Plazíte sa pred nimi so zbožnou úctou a Bohu nechávate len taký priestor ako vám dovolí vaša cirkev či pápež. No len aby ste raz neboli sklamaní.