Kráčame životom a máme najrôznejšie aktivity. Z času na čas sa každý z nás dostane do bodu akejsi žatvy, zúčtovania keby dozrie to čo on zasial a podporoval to. Môže to byť príjemná žatva dobré plody, ale aj veľmi nepríjemná žatva plody, ktoré nám vôbec nie sú po chuti.

Takže dajme tomu, že každý z nás občas prijíma odmenu alebo trest. Keď sa na to pozrieme aj z čisto pozemského hľadiska, tak prijať trest je chlapské. A práve tu robí mnoho ľudí veľkú chybu, že sa snaží trestu valiacemu sa na neho všemožne uniknúť a keď to už nie je možné hľadá milión dôvodov prečo sa to stalo a milión vinníkov, ktorí za to môžu. Mnohí ľudia v takýchto situáciách nie sú schopní hľadať chyby v sebe.

Sami si predstavte 2 ľudí. Jedného čo prijíma svoj trest a priznáva svoje pochybenia a druhého čo si chyby tvrdohlavo nepripúšťa a všemožne sa snaží trestu vyhnúť. Neviem ako vy, ale mne človek ktorý nechce prijať trest a priznať si pochybenia pripadá smiešne a ako slabá osobnosť. Naopak človek ktorý si priznáva pochybenia a prijíma trest mi pripadá hodný rešpektu hoci v niečom zlyhal.

Zrejme budete so mnou súhlasiť, že drvivá väčšina ľudí žijúcich na tejto zemi ešte nie je dokonalých a majú svoje špecifické chyby. Takže človek vzpierajúci sa trestu, tvrdohlavo odmieta priznať si svoje chyby. To znamená, že tieto chyby u neho naďalej zostávajú a môžu sa dokonca zväčšovať. Naopak človek čo prijíma svoj trest, si uvedomuje svoje nesprávne konanie a je tu veľká šanca, že sa zbaví časti svojho nesprávneho správania. Takže tento druhý človek napreduje, zmenšuje svoje zlé vlastnosti a preto v budúcnosti môže očakávať viac dobrej úrody svojich skutkov.

Práve v tomto je obrovské pokrytectvo ľudstva, ktoré si mnoho ľudí neuvedomuje, že dobrú úrodu svojich skutkov vítame s nadšením a hovoríme si áno zaslúžil som si to poctivou tvrdou prácou. ALE ak už ide o trpkú úrodu, ktorá nám prináša bolesť a smútok, tu už mnohí nepovedia zaslúžil som si to svojím vytrvalých zlým konaním a správaním.