Toto ľudstvo má obrovský sklon vytvoriť si nesprávne názory a následne sa týchto názorov držať ako kliesť. Je to chorobné a je to všade vo vede, v náboženstve aj v bežnom živote naozaj všade. Svojho času aj Ježiš hovoril o zablúdenom ľudstve. 

Čo to znamená zablúdiť? Znamená to ísť po nesprávnej ceste – to znamená konať nesprávne. Znamená to aj, že neviete odkiaľ prichádzate a kam idete ako tiež Ježiš hovoril. Alebo keď slepý vedie slepého obidvaja spadnú.

Ľudia majú skutočne tendenciu vytvárať si vlastné predstavy o najrôznejších veciach. Tieto predstavy však často môžu byť nesprávne. To by ešte nebola taká hrôza, keby ľudia týmto svojím predstavám až fanaticky neverili. To čo sa dnes deje je skutočne šialené. Doslova sa vytvárajú DOGMY. Ale to nielen v náboženstve, ale všade. Ľudia vydávajú svoje predstavy za absolútnu pravdu. Tieto majú tendenciu sa tak silno v ľuďoch zakoreniť, že sa zdá až nemožné, aby sa niečo na týchto názoroch to zmenilo.

Čo potom zmôže ak zo SVETLA príde zvestovanie o tom ako to je naozaj? Narazí to na tieto ľudské dogmy, na zapchaté uši, zavreté oči a takéto zvestovanie ľudia dokonca neváhajú označiť za bludy a niečo falošné, čo sa vlastne stalo aj Ježišovi v jeho národe Izraeli. V tomto spočíva obrovský pád ľudstva. A ľudia samy sa vyčleňujú z Božích pomocí. Pretože ako sa hovorí komu niet rady, tomu niet pomoci. A v tomto prípade nejde o žiadnu frázu, ale tvrdú realitu.

Jednoducho mnoho ľudí má také striktné a nemenné názory a také zatvrdené srdce, že oni sami seba urobili takými, že je nemožné im pomôcť. Potom sa nečudujme, že tento svet vyzerá takto. Je len výsledkom ľudských charakterov a ľudskej viery vo svoje bludy. Svet by však mal byť rajom na zemi, požehnaným miestom kde panuje krása, láska a porozumenie. To že vyzerá svet takto je len HANBOU celého ľudstva, jeho obžalobou aj vlastným odsúdením a nevyhnutným dôsledkom nesprávneho konania ľudí. Ľudia sa stali len karikatúrou toho, čím skutočne mali byť.

Pýcha a domýšľavosť ľudstva len potvrdzujú jeho malosť. Pretože len to malé a nepatrné sa potrebuje robiť veľkým. Keby bolo ľudstvo skutočne veľkým, nepotrebovalo by byť pyšným a domýšľaným. To že je dnes ľudstvo na seba tak veľmi pyšné len dokazuje jeho obmedzenosť a malosť. A keď sa pozrieme do histórie vždy sa potvrdilo, že pýcha predchádza pád. Ale čo iné môže vzniknúť na nesprávnych názoroch, obrovskej pýche pri bezbrehom konaní ktoré nepozná zábrany a pri nemorálnosti?