Blíži sa čas dušičiek a väčšina z nás si pôjde uctiť svojich blízkych, ktorí už nie sú na tejto zemi. Mne osobne sa veľmi páči tento zvyk, že vyzdobíme kvetmi hroby svojich blízkych a zapálime na nich sviečky – svetlo. Čo ma však dosť vyrušuje, sú nápisy Odpočívaj v pokoji na náhrobných kameňoch. Mnoho ľudí si to takto spája, že keď niekto umrie už má pokoj, už odpočíva.

Od ateistov a materialistov to viem pochopiť. Ale ak cirkev niečo také podporuje a hlása, tak to už pochopiť celkom neviem. Tak či tak samozrejme, že každý nech si dá na náhrobný kameň čo len chce. Mne ide len o pointu. A tá je v tom, že sú len 2 alternatívy: buď po smrti nie je nič alebo náš život pokračuje aj po smrti, už ako život duše.

Rozoberme si tú druhú možnosť, že duša žije aj po odumretí pozemského tela. Podľa tejto teórie duch oživuje a telo je len obal. Sú písma kde sa hovorí, že máme hmotný aj jemnohmotný obal = telo. Ale neodbočujme, podstata tejto teórie je, že pozemské telo je len obal a samotný život je v duchu. V Evanjeliách sa píše: „telo nič neosoží, duch oživuje.“

Takže ak náš skutočný život sa odohráva v našom duchu, potom logicky aj po odložení pozemského tela by mal takisto pokračovať čulý život a nie žiadne odpočívanie v pokoji. Sú písma v ktorých sa píše, že dokonca život po smrti v jemnohmotnom svete je čulejší, intenzívnejší ako život v hrubej pozemskej hmote, že každá túžba sa tu ihneď stáva skutkom. Chcem len poukázať na to, že veriaci človek by sa nemal stotožňovať s takými nápismi, pretože si to protirečí. Buď je život po smrti alebo nie je. Ale ak je, tak potom je to úplne tak isto plnohodnotný život aký žijeme teraz a nie žiadne odpočívanie v pokoji.