Mne to pripadá, že takmer každý túži po spravodlivosti a pohoršuje ho keď sa deje niečo nespravodlivé. Aké percento ľudí vo vašom okolí skutočne túži po spravodlivosti? Budem rád za vaše reakcie. Vzniká tu určité mystérium. Pretože aj keď drvivá väčšina ľudí túži po spravodlivosti, vnímam to tak, že akosi to nevieme dosiahnuť. Ako je to možné?

Kardinálny problém je v tom, že ľudia túžia po spravodlivosti LEN keď je v ich prospech. Akonáhle sú z niečoho obvinení aj keď oprávnene, robia čokoľvek, aby sa vyhli trestu, to jest snažia sa všemožne zabrániť spravodlivosti. A nepredstavujte si pod týmito ľuďmi len mafiánov, politikov a iných vysokopostavených ľudí. Aj drvivá väčšina bežných ľudí takto rozmýšľa. Keď sa ich synáčik alebo dcérenka či niekto koho ľúbia dostane do problémov so zákonom, ich blízki robia všetko preto aby zabránili spravodlivosti. Takže tu vzniká reálny tlak proti spravodlivosti.

Takéto konanie je slabosťou. Radšej keby svojich milovaných vystavili účinku spravodlivosti, títo by sa možno poučili a narovnali. Takto ich však milujúca rodina akoby podporovala v ich zlom konaní a to sa môže len zväčšovať.

Na druhej strane to je slabosť tých čo spravodlivosť vykonávajú. Každý z nich má nejakých kamarátov, rodinu. To je jeden druh slabosti, že podľahnú naliehaniu svojich blízkych, aby kvôli tomu že ich majú radi krivili spravodlivosť. Je to ťažká situácia. ALE opäť krivením spravodlivosti v skutočnosti škodia aj tým kvôli ktorým to robia lebo ich v podstate podporujú v tom nesprávnom. Oni sa už na to budú do istej miery spoliehať. Východisko vidím v striktnom oddelení súkromia od práce a v posvätnej úcte k spravodlivosti.

Ďalší silný motív sú peniaze. Toto je tiež veľká slabosť, tých čo vykonávajú spravodlivosť. Niektorí si pomyslia, že získať obrovské bohatstvo za to, že znemožnia spravodlivosť sa oplatí. Z pohľadu ateistického, že je len jeden život by sa to ešte dalo ako tak pochopiť. ALE je to za cenu úpadku celej spoločnosti. Pretože výhodu získava len ten čo úplatok dal a ten čo prijal, ALE v takto deformovanom systéme trpia celé masy ľudí. Spoločnosť sa nemôže zdravo rozvíjať, pretože je tu útlak spravodlivosti. Záleží do akej miery sa to rozšíri. Ak to naberie obludné rozmery nastáva úpadok a chudoba. Pozrime sa na tie najchudobnejšie krajiny sveta, tam skutočne vidno obrovskú mieru korupcie.

Ale čo duchovný pohľad na svet. Ak je milovanie spravodlivosti cesta k SVETLU, musí byť nutne krivenie spravodlivosti cesta opačným smerom. Zároveň Ježiš povedal: „Čo sejete, to zožnete!“. To znamená, že tí čo krivili spravodlivosť, sa takisto dostanú do situácie, že ich práva budú pošliapané a podľa karmického zákona budú ešte musieť všetkým poškodeným nahradiť im spôsobené škody aj s úrokami. Veru aj s úrokami, lebo sejete jedno semienko, ale úroda bude niekoľko týchto semienok. Takže tí čo krivia spravodlivosť za to trpko zaplatia.

A kde je v tomto všetkom Boh? Veď On by predsa mal za každých okolností vo všetkom nastoliť úplnú spravodlivosť. Lenže práve tu prichádzame k riešeniu záhady. Pretože ak niekto v minulosti krivil spravodlivosť, MUSÍ sa nutne dostať do situácie, že jeho vlastná spravodlivosť bude pokrivená, ALE ešte VIAC. Ježiš nám oznámil, že takto funguje Božia spravodlivosť. Že jednoducho to čo vidíme s pozemskými semienkami, presne to isté sa deje aj s našimi myšlienkami, slovami a činmi. Akurát si poškodený vymieňa miesto s vinníkom. Tak nejako ako to Budha opisoval treba sa vyslobodiť z tohto zlého kolotoča. Ľudia sa najprv musia zmeniť konať spravodlivosť a žiť čisto až potom sa aj im samotným dostane spravodlivosti. Inak to zrejme podľa svätých Božích zákonov nie je možné. A ak si to ľudia predstavovali inak je to len ich chyba. Pretože naše predstavy nehýbu stvorením, ALE naše uvažovanie sa musí stvoreniu a jeho zákonom prispôsobiť. To sa nám snaží Boh už celé stáročia povedať, ale väčšina ľudí to z celej sily odmieta a snaží sa to poprieť.