Pripadá mi to, že tento nastolený trend je neudržateľný. Pracovné nároky sa pomaly stupňujú až mi to pripadá, že sa časom psychicky či fyzicky stanú neúnosné.
Cestu k bohatstvu vidím skôr vo väčšej efektivite nakladania so zdrojmy, v modernizácii a technologickom pokroku. Každému je zrejme jasné, že zamestnanec obsluhujúci 5 robotov má vyššiu výkonnosť ako 1 manuálne pracujúci. A mnohé technológie sú skvelé a robia ohromnú efektivitu. Jednoducho vďaka strojom a robotom sa nám môže zvýšiť životná úroveň. Ja osobne vidím skôr túto cestu ako preťažovanie zamestnancov.
Takisto efektivita štátnej správy. Cestu vidím v zjednodušení a prepojení systémov. Skutočne nevidím zmysel v tom, aby od nás Úrad práce či iné inštitúcie dookola vyžadovali tie isté dávno staré skutočnosti. Raz keď niečo zadám do systému malo by to tam byť a úrady nech si to medzi sebou pošlú. Mali by sa len spýtať či sa niečo zmenilo či sme si zvýšili vzdelanie alebo podobne.
Dnes my to pripadá, že človek je otrokom systému. Keď prídete o prácu môžete prísť o všetko a skončiť na ulici. Nepochopím, že štát nedokáže podporiť agrosektor do takej miery približne, aby sme boli potravinovo sebestační. Našich predkov práve táto zem po ktorej denno denne chodíme živila. Dnes sa živé zvieratá, mäso, ovocie, zelenina prevážajú tisíce kilometrov. Toto je správne? Myslím si že je to všetko len o čo najvyšších ziskoch obchodných reťazcov.
Je však treba povedať, že veľké agrofirmy hlavne zo západu majú prepracované systémy. Nám to tu všetko pokrachovalo. Teraz by malo byť aj úlohou štátu nastaviť dostatočné dotácie, aby sme sa dokázali uživiť. A tiež by sa museli tomu začať venovať šikovní ľudia. Veď mne to už dnes pripadá, akoby spoločnosť doslova pohŕdala ľuďmi pracujúcimi v agro sektore. Veď to je celé hore nohami. Ale cítime sa vznešene keď sme čistučký a kúpime si v regáli reťazca nejaké to ovocie zo Španielska alebo inokadiaľ.
Pripadá my to, že sa odtrhávame od reality. Odtrhávame sa od našej vlastnej pôdy ktorá, by nás dokázala nakŕmiť. Ja to nechápem, že na tomto sa veľmi málo pracuje. Ak časť našej populácie zabezpečí potraviny pre všetkých, veď tí ostatní sa môžu venovať iným potrebným činnostiam – vede, výskumu, výrobe atď. Umenie, rekreácia? Veď máme také platy, že nám to ledva pokryje stravu, hypotéky a režijné náklady. Lenže kam idú všetky tie peniaze?
Veľká časť našich príjmov ide na potraviny. Lenže akosi zabúdame na to, že reťazce predávajúce potraviny sú prevažne zahraničné a 60% potravín je zahraničných. Takže veľká časť našich príjmov odtečie na zisky obchodných reťazcov a do vrecák zahraničných farmárov. Ďalej šialené hypotéky. Banky sú takisto prevažne zahraničné a zisky z hypoték putujú krásne preč z našej krajiny. A ďalšiu časť nášho príjmu zhltnú stavebné firmy za náš byt alebo dom. Tieto ceny šialene rastú. Pomaly budeme naozaj odkázaní na podnájmy.
Neviem, ale tento trend sa mi akosi nepáči a zdá sa mi neudržateľný. Akoby tu chýbali nejaké medzičlánky ako výkup a takisto aj politika štátu by mohla byť oveľa tvrdšia na kadejakých vagabundov, podvodníkov a oveľa ústretovejšia k sociálne slabým. Nemyslím tým finančne. Ale niekto by mal s týmito ľuďmi pracovať, radiť im a celkovo by sa mali vytvárať také podmienky, aby si mohli niečo zarobiť. Veď sa dá rekvalifikovať na rôzne remeslá, ktoré sú doslova pomaly nedostatkové a podobne. Myslím si, že kvalita života na Slovensku by mohla byť oveľa vyššia ako dnes.
Ale prečo sa do politiky hrnú len takýto... ...
ono by to tu mohlo všetko ako tak fungovať ,... ...
Celá debata | RSS tejto debaty