My ľudia sme vytvorili pojmy ako menejcenná práca alebo opovrhnutia hodná práca. Ľudia sa jeden nad druhého vyvyšujú a nadúvajú sa ako balóny. Sú práce veľmi nízko platené a aj také extrémne vysoko platené. Je tu nerovnováha.

Abd-ru-schin hovorí o tom, že všetky profesie – kasty sú si rovné. Že jednoducho všetky práce sú potrebné na plynulý chod spoločnosti a nemali by sme sa jeden nad druhého vyvyšovať, že ktorá práca je dôležitejšia.

A skutočne je pokrytecké keď niekto opovrhuje nejakou prácou, ale sám je užívateľom takejto práce či už priamo alebo nepriamo. Pozrime sa do prírody – aká tam panuje krehká rovnováha. Každý živočích či rastlina majú svoju úlohu v ekosystéme ak je niečoho málo alebo veľa hneď je problém. Mali by sme si z toho brať príklad. Dnes keď vidím toľko bezdomovcov, nezamestnaných a iných blúdiacich duší pripadá my to, že od ideálu sme veľmi ďaleko.

Keby sme trochu viac chceli a zrejme aj inak rozmýšľali, tak naša krajina alebo aj celý svet by mohol vyzerať oveľa lepšie a hlavne nám by sa mohlo oveľa lepšie žiť.

Zoberme si napríklad Slovensko. Máme tu kopu nezamestnaných alebo aj ťažko zamestnateľných ľudí. Pritom sme len na 40% cca sebestační v potravinách. Keby došlo k nejakým vážnym udalostiam vo svete neviem čo by sme robili – v lepšom prípade diéta, v horšom hladovanie a nutnosť rýchlo sa venovať agrosektoru. Pritom dostatok jedla je základná požiadavka ľudského tela. Kadečoho sa môžeme vzdať ale nie jedla. Na to by aj naša vláda mala myslieť.

Predstavme si teraz, že určitá časť populácie by sa venovala tomu, aby vyprodukovali dostatok jedla pre celý štát – bola by to kasta farmárov. Nebolo by krásne, že všetci ostatní by sa mohli venovať iným potrebným činnostiam podľa svojej chuti a samozrejme aj zručností či vedomostí, schopností? Pýtam sa je toto nereálne? Osobne si myslím, že sa to dá realizovať. Najprv ide o to, či si to ľudia vedia vôbec predstaviť, potom či to chcú. Bolo by určite potrebné veľa toho zmeniť. Dnes sme napríklad v područí niekoľkých reťazcov.

Samotný kupujúci má možnosť rozhodnúť sa kde tovar nakúpi. Môže ho kúpiť aj od malého domáceho predajcu, nemusí uprednostniť veľké reťazce. Takisto môžu vzniknúť aj domáce reťazce. Samozrejme rozhoduje aj kvalita a cena. Ďalšia rovina je slabý boj štátu s organizovaným zločinom, ktorý je ako nádor. Takisto štát sa tvári akoby feťáci, alkoholici a bezdomovci neexistovali. Aj s týmito ľuďmi by mal niekto pracovať. A na koniec mali by sme vytvoriť možnosť pre každého nejakou prácou obohatiť našu spoločnosť.

Pripadá mi to, že prílišná globalizácia narúša harmóniu a vytvára nezdravé prostredie. Čiastočne by sme to vedeli napraviť nákupom domácich produktov a čiastočne by to vedel zmeniť aj štát rôznymi opatreniami. Výsledkom by mohla byť prekvitajúca spoločnosť a šťastní ľudia, ktorí sa nejdú zodrať za pár drobných. Ale všetko je to v hlavách. Ak si nedokážete pripustiť ani len myšlienku, že by to mohlo fungovať – je nad slnko jasné, že to fungovať nebude resp. nevznikne to, pretože ste to už v zárodku zabili vo vašich myšlienkach.