Chcete byť národom ohromným, výnimočným Slováci? Túžite po tom vo svojich srdciach a cítite na to silu? Je však dosť možné, že aj mnohé iné národy chcú byť mohutné a výnimočné. Prečo by sme práve my bedári mali dosiahnuť takúto vysokú métu?

Pozrime sa do histórie krajania. Ako sa podľa vás národ môže stáť výnimočným? Spočíva výnimočnosť v dobíjaní iných národov a ich podrobovaní? Pripadá mi to, že doteraz si to mysleli všetci tí čo vybudovali veľké ríše. Určite to o niečom výnimočnom svedčí, schopnosť vybudovať veľkú ríšu.

Ale my predsa veľmi dobre vieme aké to je pre tie podrobené a utlačované národy. Musíme cítiť vo svojom najhlbšom vnútri, že toto je nesprávna cesta. Je možné, že v dávnych dobách sme boli my tí silnejší a podrobovali sme si slabších – aby sme za to zožali v neskorších dobách odmenu a sami sa stali utlačovaným, podrobeným národom. Tie časy sa však konečne skončili, tak vykročme vpred. Ako sa teda stať výnimočným národom? Kľudne mi napíšte vaše názory pod článok som zvedavý.

Podľa mňa by bola výnimočná taká krajina, v ktorej keď urobíte niečo zlé niekomu ublížite, niekoho okradnete boli by ste v krátkej dobe usvedčení, kde sa sudca, prokurátor či policajt boja zobrať úplatok, pretože kontrolné systémy by ich rýchlo odhalili a oni by zažili hanbu a pád. Ešte výnimočnejšia by bola krajina, v ktorej by sa jej obyvatelia dostali na takú mentálnu úroveň, že by pohŕdali klamstvom, krádežami, korupciou, kde by svoju milovanú krajinu udržiavali v čistote, využívali by naplno potenciál krajiny, ale takou formou, že by si tú krajinu neničili. To by bolo naozaj krásne.

Ak by sa našla krajina, ktorá by všetkých prevyšovala silou svojich ľudí a technológiami, túto svoju silu by mala použiť len na svoju obranu a nie na utláčanie iných krajín, či svojich susedov. Prípadne by sa mohla snažiť zastať sa malých utlačovaných národov. Ale bez zištných a iných politických kalkulov chladného rozumu – to by bolo šľachetné.

Všetky kasty v takomto národe by mali nádherne vedľa seba pôsobiť. Nevyvyšovať sa jedna nad druhú, ale vzájomne sa dopĺňať. Každá skutočne prospešná práca má svoju hodnotu a miesto v spoločnosti.

Kasta vojakov nech odhodlane a nebojácne s nasadením vlastných životov chráni svoju krajinu, kasta policajtov nech vyšetrí každé zlé konanie, kasta prokurátorov nech sa stavia na ochranu tých najslabších, kasta sudcov nech je stelesnením čistej spravodlivosti, kasta robotníkov nech poctivo pracuje, ale nech je za svoju prácu aj poctivo odmeňovaná, kasta umelcov nech tvorí krásne diela pre potešenie obyvateľov atď. Jednoducho každý má používať a rozvíjať svoje talenty a schopnosti, aby mohol byť hrdý, že je pevnou súčasťou výnimočného národa.

Presne v tomto vidím rozdiel medzi obyčajným národom a výnimočným. Každý národ tvorí určitá masa ľudí. Z tejto masy ľudí by mal každý jeden človek vykonávať nejakú prospešnú prácu, aby si zarobil na živobytie. Poľnohospodár nám vypestuje potraviny, obchodník nám ich predá, stavbár nám postaví dom, vedec vymyslí nové technológie atď.

Zásadným faktorom však je aké percento občanov vykonáva svoju prácu tak ako treba a aké percento občanov vo svojej práci zlyháva. Presne tak, je to o každom jednotlivcovi. Výnimočný národ môže vzniknúť len tam, kde veľká väčšina ľudí si vykonáva svoju prácu vynikajúco. Tam sa už potom aj ten váhajúci zbytok pridá, aby nebol na hanbu.

Národ môže byť výnimočný aj keď je malý počtom. Spomeňme si na kráľa Šalamúna a národ židovský. Národ je zložitý mechanizmus. Aby správne plnil svoju úlohu, všetky jeho súčiastky musia spoľahlivo fungovať. Veď ak porovnáme národ so zložitým strojom, tak aj v tom zložitom stroji stačí ak nefunguje dobre jedna súčiastka a už to znižuje výkon celého stroja alebo ho úplne znefunkční.

Takže ak by mal niekde vzniknúť výnimočný národ, stane sa tak len tam a vtedy, kde každý občan bude vykonávať svoju prácu poctivo a s maximálnym nasadením. Kde každý občan bude súčasťou nejakého odvetvia či profesie a tieto profesie a odvetvia budú na seba pôsobiť s blahodárnym účinkom. Každé odvetvie má poskytovať tým ostatným presne to, čo oni potrebujú na svoje fungovanie, čo sa od neho očakáva.

Toto vnímam ako cestu k mohutnosti a výnimočnosti, nie násilné si podmaňovanie iných národov. Byť čo najbližšie k pravde, spravodlivosti a skutočnej láske.