Cit nám hovorí, že Kočner a Zsuzsová sú vinní, ale prefíkaný rozum Kočnera a jeho právnika nás chce predvedčiť o opaku. Nikomu to nejde do hlavy, že Kočner a Zsuzsová sú akože nevinní, ale pani sudkyňa sa bála poškodiť práva týchto skazených ľudí.

Ja osobne verím, že ak sú Kočner a Zsuzsová vinní zaplatia za to čo urobili aj s úrokami podľa Božej karmickej spravodlivosti. Ale ide tu o našu spoločnosť. Pozrime sa ako si Kočner urobil z časti polície, prokuratúry a sudcov predajné kurvičky. Zložky ktoré nás mali chrániť a ktoré si z daní platíme si on podplatil a konali alebo nekonali v jeho prospech.

Sudcovia akoby zabúdali na svoju základnú úlohu. Že sú tu na ochranu občanov a celej spoločnosti proti páchateľom zla. Sudcovia mali byť strážcami morálky a spravodlivosti. Mali dozerať na to, aby sa v žiadnom prípade neoplatilo páchať zlo voči spoluobčanom. Dnes tu však namiesto toho máme obludné dielo rozumu, samé odborné termímy a roky sa ťahajúce súdne spory. Častokrát si tí najšpinavší hajzli ktorí majú veľa peňazí najmú tých najlepších právnikov a tí potom usilovne hľadajú cestičky ako pokriviť spravodlivosť, aby ich klient nebol odsúdení. A potom sa tešia z tučnej odmeny za svoju temnú prácu.

Ako by to malo vyzerať v ideálnech sploločnosti? Ak sa Kočner Kuciakovi vyhrážal a mal na to dôvod keď ten o ňom zisťoval nepríjemné veci, mala ihneď konať polícia. Myslím tým ihneď v priebehu pár minút, stiahnuť policajtov z bežných činností ako meranie rýchlosti a podobne a poskytnúť tomuto novinárovi 24 hodinovú ochranku aspoň 2 člennou hliadkou. Okamžite mala začať tajná služba monitorovať Kočnera a jeho komplicov. Takto by došlo k zmareniu vraždy a odsúdeniu páchateľov. Dokonca keby boli naše súdy také tvrdé že za vyhrážanie by Kočnera poslali na 1-2 roky natvrdo do väzenia, možno by si sám zámer odstrániť novinára rozmyslel.

Naproti tomu tu máme realitu korupcie a mäkkých súdov. Dnešný verdikt je pre spoločnosť veľmi nebezpečný. Pretože takéto rozsudky len posmelia vagabundov a poctivých ľudí zastrašia. Kočner bude vysmiaty a môže spriadať dalšie plány. Vieme akí život žili Martina a Janko a aký život žil a bude žiť Kočner. Väčšie protiklady ťažko nájsť. Máme tu dve mŕtvoly a jedného vyškereného hajzla, ktorý manipuloval celým naším štátom.

Políciu stopy priviedli k vrahom, sprostredkovateľom a ku Kočnerovi. Máme dôvod neveriť polícii? Jasné, že Zsuzsová a Kočner sa o vražde rozprávali skrytým významom, ale len debil si nevie spočítať že dva a dva sú štyri. Marček sa priznal k vražde, Anruško sa priznal, že bol sprostredkovateľom a za objednávateľa označil Kočnera. Neviem či ešte niekedy súdy budú mať k dispozícii taký archív ako bol v Kočnerovej Treeme. Tak čo ešte tá sudkyňa chcela? Veď to mala ako na podnose. Čakal som že sa nevedia rozhodnúť koľko rokov mu naparia a nie, že ich oslobodia, to je šokujúce.

Neviem či si to tá sudkyňa uvedomuje, že síce chráni práva jedného vagabunda, ale tým napomáha rozkladu celej našej už tak dosť prehnitej spoločnosti.

Na čo sú nám takýto sudcovia. Zaveďme systém, že bude rozhodovať porota vybraná z ľudu a ušetríme si kopu peňazí. A sudcovia nech idú robiť do fabrík alebo niekde kde budú užitoční, lebo to čo robia teraz sa nedá nazvať užitočnou prácou.

Veď je to celé na hlavu. Anduško sa priznal a dostal 15 rokov za sprostredkovanie, za objednávateľa označil Kočnera. Tak už keď si idem pár rokov odsedieť, tak aký mám dôvod označiť nesprávnu osobu objednávateľa a ešte svojho parťáka? Budem riskovať ďalšie roky vo väzení za krivú výpoveď – to silno pochybujem. Radšej všetko vyklopím polícii, aby som dostal najmiernejší možný trest – takto to funguje. Takže súd uznal Anruškové priznanie a vymeral mu trest, ale to koho označil za sprostredkovateľa už súd neuznal. Tak možno to ET mimozemšťan si objednal tú vraždu. Až na to, že vrah musí mať aj motív. Ján Kuciak nepísal články o Szabovi, Marčekovi ani Andruškovi. Ale písal ich dosť hojne o Kočnerovi. To by už hádam aj detektívi spred 100 rokov objasnili logickou dedukciou. Ale my ideme akoby dozadu nie dopredu.

Sudcovia sú akoby odtrhnutý od reality, v akomsi umelo vytvorenom justičnom svete. Roky hĺbajú o písmenkách a čiaročkách v zákone, obhajcovia špinavcov horlivo pracujú a výsledok je na smiech. Tu po 20 rokoch počujeme, že riešia nebankovky čo už mal byť dávno zabudnutý príbeh. Vyzerá to, že na Slovensku je spravodlivosť len pre bohatých, ktorí si vedia zaplatiť dobrých právnikov a majú čas a nervy sa roky súdiť.

Ako sa vraví rozum hĺba roky a cit vie odpoveď v jednej sekunde. Prvý dojem býva vždy správny, nenechajme sa oklamať. Obratný rozum sa snaží kadečo zamaskovať, zahmliť a zmanipulovať, ale náš vnútorný hlas – náš cit ten sa nemýli, to je ten pravý a verný sluha na ktorého sa treba spoľahnúť. Aj tí sudcovia by sa mali viac citom riadiť ako prebujneným rozumom. Inak to za veľa nestojí a škoda nám je ich aj platiť a platy malé nemajú.