Tento článok nie je určený pre ľudí, ktorí sú spokojní s jedným pozemským životom, stačí im to hmotné a duchovné ich nezaujíma. Týmto ľuďom nebude nič vzaté, majú svoj 1 pozemský život pevne v rukách a môžu si s ním robiť čo len chcú. Môj článok je venovaný tým ľuďom, ktorí vnútorne cítia, že by predsa len mohlo byť viac ako to čo vidíme očami, že skutočný život sa ukrýva v duchu nie v tele a že uhynutím tela duch neumiera, ale žije aj naďalej.

Už Ježiš hovoril ľuďom, že nevedia odkiaľ prichádzajú a kam idú – že ľudia sú nevedomí. To nie je až taký problém lebo aj Abdruschin povedal, že z duchovnej oblasti vytryskávajú nevedomé duchovné zárodky do jemnohmotsti a hrubohmotnosti – náš svet. Takže aj Ježiš aj Abdruschin hovoria, že naším skutočným domovom je duchovná ríša nazývaná aj raj.

Nevedomé duchovné zárodky sa vnárajú do jemnohmotnosti a hrubohmotnosti, aby sa naučili čo je dobré a čo zlé a postupne sa stali vedomými. Navyše by sme mali tieto oblasti – svety zušľachtiť a skrášliť, nie ako teraz keď z nich robíme smetisko. Najpodstatnejšie je však pre nás to, že keď sa staneme vedomými mali by sme začať hľadať cestu späť domov – do duchovnej ríše. Pretože jemnohmotnosť a hrubohmotnosť sa neustále pretvárajú, ale večný život je možný len v duchovnej ríši odkiaľ pochádza aj náš duch.

Cestu do raja by sme mali hľadať každý sám. Ale ako povedal Ježiš zablúdili sme. Preto nám prišiel na pomoc On a keďže ani to nestačilo Ježiš prosil Otca aby nám poslal ešte jedného pomocníka. Verím, že ním bol Abdruschin ktorý spísal knihu Vo svetle pravdy. Tá má byť naším kompasom do večných ríš. Vysvetľuje nám, že duše ľudí ktorí robia zlé veci sa stávajú ťažšími a po smrti nutne klesajú nadol a duše ľudí ktorí dobre žili sú jemnejšie a ľahšie a po smrti stúpajú nahor. Ešte ich však čaká mnoho práce na sebe samom, aby keď dosiahnu potrebný stupeň čistoty mohli vojsť do večnej ríše duchovnej.

Abdruschin opisuje, že po smrti je každá duša pritiahnutá do rovnorodej sféry, kde žijú duše podobne cítiace ako on či ona. A potom prežíva radosť alebo utrpenie. Takže pointa je v tom, že spravodlivosť existuje a v záhrobnom svete to nefunguje ako tu na zemi, že vďaka korupcii známostiam a podobne sa niekto niekam dostane a užíva si. Vyzerá to, že v záhrobnom svete sa vďaka Zákonu tiaže dostane každý tam kam patrí. Ak chce ísť vyššie musí odpykávať zlé činy z minulosti a stávať sa lepším. Nakoniec vstup do večnej ríše a získanie večného života je možný len pre duchov ktorí sa zbavili všetkých dlhov a všetkých zlých vlastností a teraz konajú len dobré, neubližujú ale pomáhajú. Toto je v skratke môj opis, ale nech si urobí každý svoj názor. Nech každý sám skúma, či to čo priniesol Abdruschin platí a je pravdivé.