Podľa mňa teraz treba zapojiť viac ROZUM ako SVALY. Ide o to, že všetci dobre vieme a premiér to aj verejne vyhlasuje, že kvóty nič neriešia pretože utečenci u nás aj tak nechcú ostať. Myslím si, že na tomto sa zhodne väčšina našej populácie a je to reálny fakt. V priestore Schengenu jednoducho utečencov neprinútime, aby u nás ostali keď chcú ísť do bohatších krajín. Preto si myslím, že by sme mali prerozdelenie migrantov systémom kvót podporiť, aby sme naozaj nevyzerali ako tí najhorší. Má to aj logiku, že si krajiny rozdelia bremeno azylového procesu. A v konečnom dôsledku sa aj tak drvivá väčšina utečencov dovalí do bohatých krajín, čo ich prinúti k zmene myslenia a k zmene zahraničnej politiky. A tiež poskytnúť dočasný azyl – útočisko, dúfam neznamená, že tí čo ho dostanú, že získajú právo natrvalo sa u nás usadiť.

Tiež by ma zaujímalo kto chráni a podporuje Islamský štát. Iste tichá podpora sa nájde od sunitských štátov. Ale nech mi nikto nehovorí, že Islamský štátik je neporaziteľný. To je už prisilná káva. Že sa ho boja armády USA, Ruska a ostatných veľmocí? Načo potom idú toľké miliardy do zbrojenia, aby mali zbrane na okrasu? Hoci isteže bez strát na životoch to nepôjde a nikto si nechce ako sa povie prsty páliť. Aj tak bude treba zrejme klin klinom vybiť. Tak nech sa vytvorí medzinárodná koalícii, do ktorej prispejú mnohé krajiny vojakmi aj technikou. Nech postupne prejdú tým územím, vyčistia ho a nastolia tam poriadok. Buď sa obnoví pôvodná Sýria a Irak alebo poprípade nech vznikne Sunitský štát, ale na mierových základoch a nie s teroristickou ústavou.

Z tejto krízy kde trpia milióny ľudí sa musíme všetci poučiť. Dôležité je uvedomiť si, že ešte pred sto rokmi Európe vládli autoritatívne režimy – kráľovstvá, z ktorých niektoré vo formálnej podobe pretrvávajú až dodnes. My na čele s USA jednoducho nemôžeme byť takí pokritci, že každý autoritatívny režim považujeme za zlý. Autoritatívne režimy tu boli tisícročia, to demokracia je pomerne nový fenomén. Ukazuje sa, že mnohé národy ešte nie sú na demokraciu pripravené, tak ich láskavo do toho nenúťme. My keď sme nahnevaní na vládu šomreme doma alebo na pive s kamarátmi, maximálne vypotíme najaký verejný protest. Ale horúce arabské a africké hlavy sú schopné zobrať do rúk zbrane a idú bojovať. Zrejme ešte potrebujú nad sebou tvrdú ruku vlády.

Ďalší faktor utečeneckej krízy – vládnu vždy tí najsilnejší to platí aj pre demokraciu aj autokraciu. Jednoducho nie je žiadna náhoda, že v Sýrii vládol Baššár Asad a v Iraku Saddám Husajn, ale naopak bolo to tvrdo vynútené ich silou. A táto sila držala národ po kope aj keď boli politické obete. Akonáhle však došlo k odstráneniu dominantnej sily v krajine, národ už nedrží pokope lebo väčšinou všade žijú etnické a národnostné a ekonomické skupiny, ktoré presadzujú svoje vlastné záujmy. Napr. nová demokratická prozápadná vláda v Iraku sa ukázala ako totálne neschopná kompromisov a vládnutia. V Líbii, Iraku a Sýrii došlo kvôli umelému zásahu zvonka k destabilizácii gigantických rozmerov. Dajme do pomeru obete diktátorov počas ich vládnutia a obete destabilizácie len 2 roky dozadu.

Po vojne je každý generálom hovorí sa. Ale o to mi nejde. Ide mi o to, že sa ukazuje, že je najvyšší čas zmeniť myslenie západu, mylenie sveta a mocností. Musíme upustiť od formulácie dobré USA a zlé Rusko, to je len v holywoodskych filmoch. Musíme jednoducho začať reálne a pragmaticky rozmýšľať. Západné mocnosti nemôžu len tak bez následkov likvidovať diktátorské režimy vo svete. Pretože keď na to dozrie čas udeje sa tak pozvoľna a samovolne, viď bývalý Sovietsky zväz a západné kráľovstvá dnes len formálne. Ani jablko netrháme zo stromu keď je ešte nedorastené, zelené a pevne drží na strome. Ale trháme ho vtedy keď dozrie, vtedy sa stonka poľahky oddelí pretože prišiel na to vhodný čas a jablko je pripravené. Hľadajme múdrosť a nie naivitu.