Toto vo mne evokuje ľudstvo ako celok, česť výnimkám. V čo verí väčšina to hýbe svetom alebo národom. Dneska je viera v Boha a zákon karmy-odplaty väčšinou vnímaná len ako smiešna ilúzia pre pár rojkov a starých ľudí na ktorých dýcha smrť. Drvivá väčšina skutočne uctieva maximalizáciu svojich potrieb. Rozvoj spoločnosti, riešenie problémov a nastolenie spravodlivosti málokoho zaujíma. Ľudia veria v tento jediný život, ktorý si treba čo najviac užiť bez ohľadu na ostatných. Je to potom pravdaže aj konflikt záujmov a boj o to kto si bude užívať viac a kto menej.

            Čítam, že Slovensko je kresťanská krajina, že až 84 % obyvateľstva je veriacich. Toto je podľa mňa úplná hlúposť, papier znesie veľa ako sa vraví. Jedine ak sa za veriacich považujú takí čo si trochu uctia Vianoce a rozbaľujú darčeky. Na škodu je aj to že keď sa aj ľudia hlásia k viere, mnohí veria že kňaz im môže ich prehrešky odpustiť ako mávnutím čarovného prútika.  Ale ľudí čo v Boha skutočne veria svojím srdcom  a pociťujú aj nejakú zodpovednosť za to ako prežijú svoj život je podľa mňa max. 5 %. Takýto sa budú snažia prežiť svoj život čo najspravodlivejšie. Sú tu ešte aj ateisti s morálkou, ktorí považujú dodržiavanie zákonov za niečo úplne prirodzené, ale tiež ich nie je veľa. U ostatnej drvivej väčšiny sa na morálku spoliehať nemôžeme a jediným riešením sa ukazujú byť silné a účinné zákony a celkový systém, ktorý si dokáže vynútiť ich dodržiavanie.

            Toto píšem len kvôli tomu, aby si ľudia už konečne uvedomili svoju časť zodpovednosti, prečo je tento svet taký ako je. Jednoducho a jasne my ho kreujeme. Takže aká je väčšina, taký je národ. Túžime po spravodlivosti, ale zásadne len keď je v náš prospech. To každý pozná a považuje za normálne. Tiež väčšina aj keď si zaslúži trest, snaží sa mu všemožne vyhnúť, to tiež považujeme za normálne, tak sa potom nečudujme. Ak tak robia bohatí a vplyvní ľudia, je ich veľmi ťažké postihnúť. Každý sa chce mať čo najlepšie, no mnohí bez ohľadu na ostatných a na protihodnotu ktorú spoločnosti poskytnú, to je tá skutočná pliaga a burina ktorá ničí a dusí tento svet.

            Blahobyť môže a má byť naším cieľom, ale musí byť vyvážený prínosom pre spoločnosť. Naším vzorom nemôžu byť zlodeji ani výhercovia lotérií, takto to nepôjde. Radšej nech je naším cieľom venovať sa práci ktorá nás baví, dosiahnuť  v nej úsechy a dobré výsledky a tak zbohatnúť. Toto je podľa mňa tá správna cesta. Človek musí byť aktívny, nie snívať o ničnerobení. Jedine takto môže vzniknúť blahobyt pre všetkých a nielen pre pár šťastlivcov alebo chytrákov, ktorí si ulejú zo spoločného bez poskytnutia adekvátnej protihodnoty. Naše myšlienky formujú tento svet, ale zodpovednosť ktorá z toho plynie, tú si málokto uvedomuje.